O troch prasiatkach

Boli raz tri prasiatka. Volali sa Ňuf, Buf a Puf. Ňuf bol najstarší a najskúsenejší. Rodičia ho odmala vychovávali tak, aby dohliadal na svojich mladších bratov, ktorí stále mysleli len na bezstarostné hry na lúke. Ňuf sa, samozrejme, tiež rád hrával, ale musel plniť aj úlohy dospelákov.

Okolo ľavého oka mal čiernu škvrnu. Buf s Pufom si ho preto občas doberali a pýtali sa ho, či sa ráno zabudol umyť. Ňufa to vždy poriadne napajedilo, lebo sa každé ráno poctivo vyumýval, aby šiel príkladom svojim mladším bratom.

Ňuf bol veľmi múdry a rád poúčal aj svojich bratov. No im sa to nie vždy páčilo. Keď sa im už nechcelo počúvať poučky staršieho brata, spustili chichot a paprčkami ukazovali na Ňufov fliačik. Nato sa zväčša spustila naháňačka a presne o to Bufovi a Pufovi išlo. V behu boli rýchlejší, pretože Ňuf bol trochu ťarbavý, a keď bežal, ozýval sa poriadny dupot.

Prostredný brat Buf bol malý nezbedník a rád vymýšľal nové hry a dobrodružstvá, na ktoré nahováral najmladšieho Pufa. Často premýšľal nad tým, či sa aj on bude musieť raz stať dospelákom, lebo učenie a povinnosti ho nebavili. Ani poslúchanie staršieho brata a rodičov mu veľmi nešlo a tí sa preto často na neho hnevali. Buf dobre vedel, že dospelých treba na slovo počúvať, ale niekedy ho nové dobrodružstvá tak zlákali, že zabudol na všetky svoje povinnosti.

Najmladší Puf nebol v tomto o nič lepší. Najradšej celé dni vylihoval v tráve a popri tom, ako sa vyhrieval na slniečku, si pískal svoju obľúbenú pesničku. Obľuboval hru na schovávačku, no tú mali bratia už dávno zakázanú, pretože Puf sa rád zatúlal až do lesa, kde takmer vždy číhal večne hladný vlk. Neraz museli Pufa pred ním ratovať, a tak jedného dňa rodičia zavelili, že schovávačke…