O myši a býkovi

Na pastvine neďaleko veľkého gazdovského dvora sa pásol býk Tóno. Pochutnával si na čerstvej ďatelinke, spokojne si prežúval a hompáľal chvostom, aby odplašil muchy, ktoré si chceli posedieť na jeho chrbte.

Odrazu zo zeme vykukla malá šedá myška. Ako inak, volala sa Miška. Zbadala pasúceho sa býka a namierila si to priamo k nemu. Pricupitala malými rýchlymi krokmi k Tónovi, vyšplhala sa mu cez nohu na chrbát, prefrnkla až na hlavu a bezočivo ho uhryzla rovno do nosa. Tóno zručal od bolesti.

Býk bol na svoj nos veľmi citlivý, a tak hoci bola Miška drobná, bolo to pre neho mimoriadne bolestivé. Maličká Miška rýchlo zliezla späť do trávy a trielila preč. Nahnevaný Tóno ju však zbadal a rozbehol sa za ňou. Netrvalo dlho a už jej bol v pätách. Už-už ju chcel nabrať na rohy, keď vtom vrtká myška vliezla do malej dierky v múriku a už jej nebolo. Býk funel od zlosti a hrabal kopytami, no nič nezmohol.

„Vylez von, ty jedna malá, bezočivá myš. Ukáž sa a postav sa mi zoči-voči, keď si si už so mnou začala,“ vyzýval býk Mišku.

No myš sa v diere len chichúňala a z bezpečného úkrytu vyplazovala býkovi jazyk.

Býk si už ani nepamätal, kedy naposledy bol taký nahnevaný. „Tak toto je už priveľa! Nejaká malá myš, ktorá je stokrát menšia ako ja, mi tu nebude kaziť deň,“ vyhlásil nahnevaným hlasom.

Cúvol o pár krokov dozadu, pripravil sa na rozbeh a vyštartoval plnou parou vpred. Z celej sily udrel hlavou do múru. Potom znovu a znovu. Pevný múr sa ani nepohol, zato býka poriadne rozbolela hlava. Zatmelo sa mu pred očami a čochvíľa sa vyčerpaný zvalil na zem.

Presne na toto Miška čakala. Vykukla z diery a svojimi malými zúbkami opäť cvakla býka do nosa. Tóno v tom momente…