Verný psík Sirko a kamarát vlk

Jeden gazda mal psa Sirka. Bol už veľmi starý, nevládal behať a trochu kríval. Gazda videl, že taký pes na gazdovstve nič nezmôže, a tak ho vyhnal z domu.

Úbohý Sirko sa potĺkal po poli, keď tu zrazu zbadal, ako sa k nemu blíži vlk. Vlk sa ho opýtal: „A čo ty tu tak chodíš?“

Starý Sirko si povzdychol: „Vieš, braček, gazda ma vyhnal z domu, tak si takto blúdim po svete a neviem, kam sa podieť.“

Vlk sa na okamih zamyslel a potom navrhol: „Mám zariadiť, aby ťa gazda vzal späť?“

„Zariaď, kamarát,“ prosil ho Sirko. „Ja sa ti už nejako odvďačím.“

A tak mu vlk prezradil svoj plán:

„Urobíme to takto: onedlho pôjde tvoj gazda so ženou žať na pole. Žena položí dieťa na seno, ako to robieva vždy. Vtedy priskočím k senu a budem chcieť dieťa uchmatnúť. Ale ty v pravej chvíli pribehneš a štekotom ma vystrašíš tak, že sa ťa zľaknem a dieťa pustím. Gazda ti bude iste vďačný, že si mu dieťa zachránil.“

Tak aj urobili. Prišlo obdobie žatvy a gazda so ženou sa naozaj vybrali žať na pole. Žena položila svoje malé dieťatko na seno a sama žala popri mužovi. Keď tu zrazu – pohroma! Vlk sa ženie cez obilie a razom schmatne dieťa do papule!

Našťastie sa vtedy odkiaľsi zjavil Sirko a poďho za tým vlkom. Utekal zo všetkých síl! Gazda za ním kričal: „Chyť ho, Sirko!“

Sirko skutočne vlka dohnal a zúrivo sa na neho rozštekal. Vlk pustil dieťa a razom utiekol preč. Sirko-hrdina potom priniesol gazdovi dieťa späť.

Vďačný gazda hneď vybral z kapsy chlieb i kúsok slaniny a riekol: „Tu máš, Sirko, jedz. Za to, že si nedovolil vlkovi dieťa zožrať!“

A keď sa večer vracali z poľa, zobrali so sebou aj Sirka.

Len…