Šizuko je japonské meno. Na pevnine ho ľudskí rodičia dávajú dievčatám a znamená „pokojné dieťa“. Šizuko z tejto rozprávky však nie je dievčatko. Dokonca to nie je ani ľudské mláďa a už vôbec nežije na pevnine. Naopak, zbožňuje slanú vodu a morské vlny. Žije pri japonských ostrovčekoch Rjúkjú a je to štvorzubec. Táto ryba dostala svoje meno podľa štyroch zubov, ktoré pripomínajú ľudské.
Jeho rybím rodičom bolo úplne jedno, či vybrali dievčenské alebo chlapčenské meno. Záležalo iba na tom, ako znie. A Šizukovej mamičke znelo, ako keď sláčik prechádza po strunách a vytvára tichý, upokojujúci zvuk. Aj Šizukovmu ockovi sa meno páčilo, ale z iného dôvodu. Mal rád humor, a keď videl, aká je ich malá ikra neposedná, musel sa smiať:
„Vraj pokojné dieťa! Veď je to ešte len ikra, a už nevydrží ani chvíľu v pokoji! Tak to je fór!“
Keď sa vyliahol, bol bodkovaný a všetko ho zaujímalo. Rozhliadal sa okolo seba. Najprv sa ani nehol od rodičov. Plával len medzi nimi a všetkého sa ľakal. Morských krabov, odleskov slnka i sasaniek. Rodičia ho so všetkým zoznamovali a Šizuko sa pomaly prestával báť. Postupom času si našiel množstvo nových kamarátov – malé rybky, koníky a medúzky. Deň čo deň spoločne poskakovali a nahlas sa smiali. Len čo sa prebudil, už pri ňom boli kamaráti, aby sa hrali na schovávačku či naháňačku.
Otecko sa len nahlas smial: „Vždy som mal tušenie, že meno Šizuko sa k tebe nehodí! A teraz marš spať!“
Ako Šizuko rástol, nevedel si predstaviť svet bez kamarátov. Každý deň mali čo robiť. Skúmali potopené vraky starých lodí, hlboké jaskyne a tmavé priepasti. Hrali sa na dávnych morských kráľov a kráľovné a súťažili v plávaní. Ale najradšej sa hrali na špeciálnu podmorskú hádzanú. Šizuko, tak ako skoro všetky štvorzubce,…
