O psovi a levovi

Pes Herkules býval v domčeku neďaleko divočiny. Jedného dňa si uvedomil, že napriek tomu, že je divočina na dosah, ešte nikdy v nej nebol. Už o nej čo-to počul, no sám sa tam nikdy neodhodlal ísť. Zaumienil si teda, že je načase, aby aj on na vlastnej koži zažil, čo to tá divočina vlastne je, a najmä, čo všetko sa tam nachádza.

Nevedel síce, aké tam žijú zvieratá, no vôbec neuvažoval o tom, že by sa mal kohosi obávať a byť opatrný. Tam, kde žil doteraz, bol považovaný za výborného lovca. Bol rýchly, silný a s hocikým si vedel poľahky poradiť. Bol si viac než istý, že aj v divočine bude budiť rešpekt a nič mu nehrozí.

A tak sa Herkules zavčas rána vybral na výlet spoznávať divočinu. Nebojácne sa rozbehol a už zanedlho sa ocitol pred jej bránami. Vykračoval si smelo po divočine, obzeral sa vôkol seba a objavoval krásy divočiny, do ktorej vstúpil. Všetko okolo bolo sýtozelené a tráva bola taká vysoká, že by sa v nej ukryl aj medveď. Každú chvíľu sa odniekiaľ ozýval šuchot, ktorý mu prezrádzal, že v divočine nie je sám.

Zakrátko sa len kúsok od neho objavil lev s veľkou huňatou hrivou. Pomaly prechádzal pozdĺž vysokej trávy a nikoho naokolo si nevšímal. Herkules ešte nikdy takéto zviera nevidel a ani o ňom nič nepočul.

Lev bol síce veľký, no Herkules sa ho vôbec nezľakol. Dokonca si zmyslel, že by ho mohol uloviť a dať si na večeru. Zvierat už chytil toľko, že sa nebál ani väčších protivníkov a vedel, že aj s týmto tu si poradí ľavou zadnou. Herkules chvíľu ticho za levom kráčal, potom pridal a rozbehol sa k útoku. Keď už bol lev na dosah, pes Herkules sa odrazil na skok. V tej chvíli však majestátny lev…