Jelenček

Za piatimi horami a štyrmi údoliami bola kedysi jedna krajina. V tejto krajine žil horár so svojou láskavou ženou a dvomi utešenými deťmi – staršou dcérou Anetkou a synom Dankom. Nažívali si spolu spokojne. Ich šťastný život však narušila nečakaná tragédia. Mamička ťažko ochorela a pomoci jej už, žiaľ, nebolo. Od toho dňa zavládol v dome veľký smútok. Horár sa musel sám starať o dve malé deti, ktoré žialili za milovanou mamou.

Po istom čase si však zaumienil, že deti by nemali vyrastať bez matky. Našiel si teda novú ženu a čoskoro sa s ňou oženil. S novou mamou do rodiny pribudla aj staršia nevlastná sestra. Lenže horárova druhá žena nemala ani zďaleka také dobré srdce, ako tá prvá. Hoci sa od začiatku pretvarovala a snažila sa správať milo, dlho netrvalo a vykľula sa z nej krutá macocha. Keby len macocha, priam čarodejnica! A jej dcéra akoby matke z oka vypadla. Zloba z nej sršala.

Zakrátko už ani horár nebol macoche po vôli a jedného dňa sa odhodlala k ohavnému činu. Rozhodla sa s ním skoncovať a otráviť ho. Uvarila silný vývar z bolehlavu a dala ho celý vypiť svojmu mužovi.

Z Anetky a Danka sa stali úbohé sirôtky. Macocha so svojou lenivou a podlou dcérou ich celé dni len bili, nútili ich ťažko pracovať, upratovať a jesť im dávali iba to najhoršie jedlo – zvyšky, ktoré už nikto nechcel. Na noc ich macocha zakaždým zatvárala do špinavého chlieva.

V takýchto nehostinných podmienkach Anetka a Danko žili, až kým sa v jednu noc nerozhodli, že utečú z domu. Nevedeli si predstaviť, že by im kdekoľvek inde mohlo byť horšie ako tu. Zostať pri macoche by pre nich zrejme znamenalo istú smrť. Obaja sa preto čo najsilnejšie zapreli do starých drevených dverí a tískali do…