Najlepšia hra všetkých čias

Keď pri dverách niekto zazvonil, Peťko bol od radosti celý bez seba. A to nebolo všetko – strýko niesol pod pazuchou balíček!

„Čo v tom je?“ vyzvedal chlapec.

Strýko je super. Nie je s ním taká nuda ako s ostatnými dospelákmi. Pred všetkými napodobňoval dinosaura, ukazoval mu, ako riadiť bicykel bez držania, a dovolil mu jesť párok bez rožka. Podľa mamy je to tým, že on ešte vlastné deti nemá, ale Peťko si to nemyslí. Strýko je jednoducho frajer.

„Skús hádať, kamoš…“ napínal strýko Peťka.

Čo by v takom malom balíčku mohlo byť? Mobil? To asi nie. Ten dostane, keď bude mať dvanásť, a to ešte potrvá. Tak možno nejaká špiónska kniha? Komiks? Jasné!

Nedočkavo trhal papier narodeninového darčeka, ktorý dostal, aj keď narodeniny nemal. To je paráda, nie?

Ale nemyslite si, že Peťko dostáva darčeky každý deň v roku. Tak dobre zariadené to nemá. Strýko sa chystá na dovolenku do Ázie. Vraj bude loviť tigre za chvost. Ocko mu to neverí. Ale nech tam už bude robiť čokoľvek, veľmi ho mrzelo, že synovcovu oslavu zmešká, a tak sa tu aspoň zastavil a priniesol mu tento balíček.

Pod baliacim papierom sa konečne začal ukazovať obrázok. Ha! Bojovníci, kúzelníci, meče, zlato, draky a elixíry…

„Páni, to je úžasné! Veď to je najlepšia hra všetkých čias! Môžem ju vyskúšať? Prosím, prosím, prosím!“ naliehal Peťko.

Mamka sa však tvárila ustarane. „Naozaj je to pre neho vhodné?“ opýtala sa brata, ale on len so smiechom mávol rukou. „A nechceš aspoň počkať, kým strýko odíde? Potom ho dlho neuvidíš.“

„Len ho nechaj, nech sa ide baviť. Na to tá hra predsa je,“ reagoval strýko a žmurkol na Peťka. Chlapca zaplavila obrovská vlna vďaky a vzrušenia.

„Tak bež, ale len na chvíľu,“ privolila mamka.

Ocko medzitým priniesol na…