Malý superhrdina

V lunaparku sa mal dnes konať Deň masiek. Emko nedávno oslávil narodeniny a jeho starší braček Paľko meniny, a tak ocko priniesol lístky celej rodine. Ocko totiž pracoval v lunaparku. Emko nevedel, kde presne, vedel len, že chodí v kostýme. Ale v akom, to mu ocko nechcel prezradiť.

Chlapci si pripravili masky. Paľko si vzal pirátsky klobúk a pásku cez oko. Na pásikavé tričko už bola zima, tak si dal aspoň pásikavú bundu. Emko mal zas dlhý plášť a masku na tvári. Chcel byť totiž superhrdinom, hoci mu braček hovoril, že škôlkari superhrdinami byť nemôžu.

Ocko sľúbil, že s nimi v lunaparku strávi aspoň hodinku a potom sa poberie do práce. Chlapcom a mame poukazoval tie najlepšie atrakcie. Poznal ich všetky: vodnú dráhu, pretekársky okruh aj stánky so súťažami pre deti. Paľko skúšal hádzať loptičkou do plechovkovej veže a podarilo sa mu vyhrať hračkársku vodnú pištoľ. Spoločne sa previezli na retiazkovom kolotoči a potom zastavili pri veľkej pirátskej lodi. Hrozivo sa kývala zboka nabok, akoby ňou zmietali obrovské vlny.

„Môžeme ju vyskúšať?“ Paľkovi zažiarili oči.

„Ak ste hrdinovia, tak áno,“ odvetil ocko. „Ideme na to?“

Emko sa díval na ozrutnú loď a nôžky sa mu triasli. Trochu sa zľakol. Ale nechcel, aby si mysleli, že je bojko. Veď bol superhrdina a superhrdinovia sa neboja!

„Ideš aj ty?“ opýtal sa ocko a podával mu ruku.

Paľko videl, že jeho mladší braček váha, a vyplazil na neho jazyk: „Akýže superhrdina, strachopud je to!“

Mama si však všimla, čo sa deje, a vzala Emka do náručia. „Nechcel si ísť na tú obrovskú loď, však? Nepozdáva sa ti?“

Emko pokrútil hlavou. Vtedy mu mama pošepkala: „Povedať, že sa bojíš, je veľmi hrdinské. Presne také hrdinské, ako keby si sa odvážil ísť na loď.“

Emko nerozumel. „Superhrdina predsa…