Malý superhrdina

V lunaparku sa mal dnes konať Deň masiek. Emko mal nedávno narodeniny a jeho starší braček Paľko meniny, a tak ocko doniesol lístky celej rodine. Ocko totiž pracoval v lunaparku. Emko nevedel, kde presne, vedel len, že chodí v kostýme. Ale v akom, to mu ocko nechcel prezradiť.

Chlapci si pripravili masky. Paľko mal pirátsky klobúk a pásku cez oko. Na pásikavé tričko už bola zima, tak si dal aspoň pásikavú bundu. Emko mal zas dlhý plášť a masku na tvári. Emko chcel byť totiž superhrdinom, hoci mu braček hovoril, že škôlkari superhrdinami byť nemôžu.

Ocko sľúbil, že s nimi v lunaparku strávi aspoň hodinku a potom sa poberie do práce. Chlapcom a mame poukazoval tie najlepšie atrakcie. Mal ich prechodené všetky: vodnú dráhu, pretekársky okruh aj stánky so súťažami pre deti. Paľko skúšal hádzať loptičkou do plechovkovej veže a podarilo sa mu vyhrať hračkársku vodnú pištoľ. Spoločne sa previezli na retiazkovom kolotoči a potom zastavili pri veľkej pirátskej lodi. Hrozivo sa kývala zboka nabok, akoby ňou zmietali obrovské vlny.

„Môžeme ju vyskúšať?“ žiarili oči Paľkovi.

„Ak ste hrdinovia, tak áno,“ odvetil ocko. „Ideme na to?“

Emko sa díval na ozrutnú loď a nôžky sa mu triasli. Trocha sa zľakol. Ale nechcel, aby si mysleli, že je bojko. Veď bol predsa superhrdina a superhrdinovia sa neboja!

„Ideš aj ty?“ podal mu ruku ocko.

Paľko videl, že jeho mladší braček váha a vyplazil na neho jazyk: „Akýže superhrdina, strachopud je to!“

Mama si však všimla, čo sa deje a vzala Emka na ruky.

„Nechcel si ísť na tú obrovskú loď, však? Nepozdáva sa ti?“

Emko pokrútil hlavou. Vtedy mu mama pošepkala: „Povedať, že sa bojíš, je veľmi hrdinské. Presne také hrdinské, ako keby si sa odvážil ísť na loď.“

Emko nerozumel. „Superhrdina predsa nikdy…