Možno by ste si mysleli, že kúzelníci sa objavujú len v cirkuse alebo v rozprávkových knižkách. Ale čo keby jeden kúzelník žil medzi nami, a ešte k tomu na obyčajnom sídlisku?
A nebol to hocijaký kúzelník! Volal sa Peťko a čarovať dokázal ako nikto iný, a to mal len osem rokov. V skutočnosti ovládal iba jedno kúzlo, ale naozaj bezchybne. Čokoľvek, čo mal, dostal alebo si požičal, dokázal zapotrošiť tak, že to už nikto nenašiel.
Rodina aj kamaráti sa ho často namrzene pýtali, kam zase dal to či ono, ale pravdou je, že on sám nemal ani potuchy, kam všetky tie veci miznú. Muselo to byť jednoducho kúzlo.
„Peťko, ako je možné, že keď som ťa poslala nakúpiť, stratil si niekde tašku s celým nákupom? A ako to, že si sa zo školy vrátil bez aktovky?“ vyzvedala mamička.
„Asi kúzlo,“ odvetil Peťko krčiac plecami a šiel sa hrať s vláčikmi. Vôbec ho to netrápilo.
Mamička si povzdychla, tento týždeň už aspoň desiaty raz, a to bol ešte len utorok. Bála sa, že ak to takto pôjde ďalej, začne Peťko o chvíľu zabúdať aj zdraviť alebo sa raz niekde zabudne celý.
Ale Peťkovi to neprekážalo a ďalej svoje kúzla predvádzal komukoľvek, koho stretol. Zašlo to dokonca tak ďaleko, že v škole mu už spolužiaci nechceli požičať ani pero, pretože by mu do konca hodiny zmizlo z ruky.
Peťko to nerobil úmyselne a občas si aj prial, aby sa s tým jeho zabúdaním dalo niečo robiť. Nepáčilo sa mu, že mu nikto nechce nič požičať. Rád by tie veci pričaroval späť, aby ostatní neboli smutní, ale sám nevedel, kde sú. Možno by pomohlo, keby sa poriadne poobzeral vo svojej izbe plnej neporiadku, lenže na to bol trochu lenivý.
Ale potom sa stalo niečo, čo nečakal.…