Jana Kačmárová
Ako si líštička priala krajší chvost
Líšku Imrišku trápi, že jej huňatý chvost sa krásou nevyrovná ostatným – najmä keď si z nej ďalšie líšky robia posmech. Ale nečakaná nehoda jej pripomenie, že si celkom zabudla vážiť to, čo má.


Stalo sa to aj
Edo je huňatý jazvec, ktorý vo svojom živote prespal už mnoho zím, zatiaľ čo vy ste lyžovali alebo sa spúšťali na boboch. Ale tentoraz bolo všetko inak.
Zavŕtal sa do postele, teda do diery v zemi, zatvoril oči... a nič. Po chvíli vyliezol, prešiel norou niekoľkokrát tam a späť a znova sa pokúsil o
Rozhodol sa, že vylezie von a poprosí kamarátov z lesa
Najskôr narazil na zajaca, ktorý sa Eda tak zľakol, že vyskočil hádam aj pol
„Nemal by si náhodou v tomto čase už spať?“ oboril sa naňho. Potom mu zastrihal ušami pred
„Chodím, to si si všimol správne, ale nespím. Nemôžem zaspať a neviem, čo mám robiť. Čo robíš ty, keď nedokážeš zaspať?“ zaujímalo jazveca.
„Ja?“ opýtal sa zajac prekvapene, aj keď nik iný široko-ďaleko nebol: „Ja počítam
„Akože na počítadle?“
„Nie, ty trdlo pruhované, normálne za
„A počítanie zeleniny nejako pomáha so spaním?“
„Môžeš skúsiť počítať napríklad šišky, ak nemáš mrkvu rád. Alebo niečo iné. Tvoja hlava sa sústredí len na jednu vec, upokoja sa ti myšlienky, uvoľnia sa svaly... to by bolo, aby si
„Ja ti neviem,“ reagoval Edo zadumane. „Vážim si tvoju radu, ale asi skúsim zájsť ešte za medveďom, možno mu tiež niečo napadne.“
„Držím ti palce. A dúfam, že sa uvidíme najskôr na jar!“ povedal zajac a rozlúčili sa.
Na medveďa mal Edo obzvlášť…