Čo uspí jazveca Eda?

Stalo sa to aj Edovi. Čo vlastne? Edo záhadným spôsobom zabudol, ako sa zaspáva. Mohol sa snažiť, ako chcel, zaspať sa mu nedarilo.

Edo je huňatý jazvec, ktorý vo svojom živote prespal už mnoho zím, zatiaľ čo vy ste lyžovali alebo sa spúšťali na boboch. Ale tentoraz bolo všetko inak.

Zavŕtal sa do postele, teda do diery v zemi, zatvoril oči... a nič. Po chvíli vyliezol, prešiel norou niekoľkokrát tam a späť a znova sa pokúsil o spánok. Oči zavrel o niečo silnejšie ako predtým. Nejaký čas sa prevaľoval, ale stále nie a nie zaspať. Čo teraz?

Rozhodol sa, že vylezie von a poprosí kamarátov z lesa o radu.

Najskôr narazil na zajaca, ktorý sa Eda tak zľakol, že vyskočil hádam aj pol metra.

„Nemal by si náhodou v tomto čase už spať?“ oboril sa naňho. Potom mu zastrihal ušami pred tvárou: „Skúšam, či nie si námesačný. Či nespíš a nechodíš zároveň.“

„Chodím, to si si všimol správne, ale nespím. Nemôžem zaspať a neviem, čo mám robiť. Čo robíš ty, keď nedokážeš zaspať?“ zaujímalo jazveca.

„Ja?“ opýtal sa zajac prekvapene, aj keď nik iný široko-ďaleko nebol: „Ja počítam mrkvičky.“

„Akože na počítadle?“

„Nie, ty trdlo pruhované, normálne za sebou. Pomyslím na ne a rátam: Jedna mrkvička, druhá mrkvička…“

„A počítanie zeleniny nejako pomáha so spaním?“

„Môžeš skúsiť počítať napríklad šišky, ak nemáš mrkvu rád. Alebo niečo iné. Tvoja hlava sa sústredí len na jednu vec, upokoja sa ti myšlienky, uvoľnia sa svaly... to by bolo, aby si nezaspal.“

„Ja ti neviem,“ reagoval Edo zadumane. „Vážim si tvoju radu, ale asi skúsim zájsť ešte za medveďom, možno mu tiež niečo napadne.“

„Držím ti palce. A dúfam, že sa uvidíme najskôr na jar!“ povedal zajac a rozlúčili sa.

Na medveďa mal Edo obzvlášť…