Kedysi dávno, skôr, ako sa narodili tvoji starí rodičia, vznikla krajinka, ktorá sa volala Vílolandia. Bola naozaj čarovná. Žili v nej víly života, známe ako sudičky. Vždy keď sa narodilo bábätko, objavili sa tri sudičky a každá mu do vienka dala nejakú silu alebo úlohu, ktorú musí splniť. Tieto sudičky sprevádzali bábätko počas celého života. Najznámejšími sudičkami boli Lia, Mia a Via. Tu je ich príbeh...
„Pozrite sa, aké má pekné líčka. A aké krásne zelené oči!“
„Vyzerá ako princ!“
Takto sa rozplývali víly nad chlapčekom, ktorý sa práve narodil uhliarke a uhliarovi v malom domčeku ukrytom v lese. Rodičia boli spokojní a veľmi šťastní, pretože bábätko sa narodilo zdravé a krásne. Sudičky chytili dieťatko za ruky a vyrozprávali mu jeho osud.
Začala najstaršia – Lia: „Chlapče, dokážeš veľké veci, ale počas života zažiješ aj veľa nebezpečenstva.“
„Ja ti dávam silu všetky prekážky prekonať,“ povedala Mia.
„A ja,“ prehovorila Via, „chcem, aby si sa oženil s kráľovou dcérou.“
Potom urobili nad chlapcom čarovný kruh a posypali ho práškom zabudnutia. No práve keď predpovedali svoje veštby, šiel okolo domčeka samotný kráľ. Započul poslednú sudičku a hneď si spomenul na dcérku, ktorá sa mu dnes narodila.
„Nesmiem dopustiť, aby sa moja dcérka vydala za chudobného chlapca!“ hneval sa kráľ. Počkal, kým sa úplne zotmelo, a počas noci uhliarkine bábätko ukradol.
Prišiel s ním do hradu a sluhovi prikázal, aby dieťa uložil do košíka a poslal po rieke preč. Sluhovi bolo chlapčeka ľúto, no bál sa vzdorovať kráľovi. Zobral teda dieťa a hodil ho do rozbúrenej vody.
Víly Mia a Via boli na kráľa veľmi nahnevané. Iba Lia bola spokojná – malé chlapča už zažívalo svoje prvé nebezpečenstvo.
Silný prúd rieky unášal košík s plačúcim chlapčekom. „Musím ho zachrániť!“ zaumienila si Mia.
Vtom si spomenula na…