Kocúr v čižmách

V jednom odľahlom kraji bol kedysi dávno veľký mlyn. Žil v ňom starý mlynár so svojimi tromi synmi. Časy boli vtedy ťažké, a tak si aj oni nažívali v skromných podmienkach. Od rána do večera museli všetci štyria pracovať v mlyne, aby si na živobytie zarobili. Mlynár mlel múku a synovia mu so všetkým pomáhali. Namletú múku každý deň naložili na vozík so zapriahnutým koníkom a išli ju do dediny i do neďalekého zámku popredať.

Jedného dňa však mlynár ťažko ochorel a keďže tušil, že už nastali jeho posledné dni na tomto svete, zavolal si k sebe všetkých synov.

„Synovia moji, zrejme už nastala moja chvíľa a čoskoro sa budete o mlyn musieť sami postarať. Nie je toho veľa, čo vám tu po sebe zanechám, ale verím, že sa medzi sebou o všetko spravodlivo podelíte,“ povedal starý mlynár svojim trom synom.

Mlynárova predtucha sa, žiaľ, už o pár dní naplnila, a tak si synovia začali deliť to, čo im zanechal. Najstarší zo synov si zobral otcov mlyn, druhý si privlastnil vozík s koníkom, a tak najmladšiemu z bratov zostal len šedý kocúr, čo sa večne po mlyne ponevieral.

Kým starší bratia si vďaka dedičstvu mali ako na obživu zarobiť, ten najmladší si robil starosti, čo si teraz počne. Aký už len bude mať osoh z kocúra, ktorý na nič nie je súci? A navyše, starší bratia ho už viac v mlyne nechceli a pri prvej príležitosti ho poslali kadeľahšie.

„Braček, nič sa nedá robiť. Viac ťa tu nepotrebujeme. Musíš si ísť iné miesto hľadať a aj toho kocúra si vezmi pekne so sebou, len nám tu zavadzia. A aby si nepovedal, že sme sa zle k tebe zachovali, tu máš na cestu tieto dva groše,“ povedal najstarší brat povýšenecky a hodil na stôl dve zlatky.

Najmladšiemu zo synov…