Princezná Ruženka

Kedysi dávno žili spolu jeden kráľ s kráľovnou. Mali už dvoch pekných synov, staršieho – Veľkého princa a mladšieho – Malého princa, keď sa im jedného dňa narodila aj vytúžená dcérka, ktorej dali meno Ruženka. Každý bol z jej krásy uveličený a na jej počesť vystrojili v kráľovstve veľkolepú slávnosť. Oslavné fanfáry sa niesli celou krajinou. Samozrejme, že medzi pozvanými hosťami nesmeli chýbať víly – sudičky, ktoré mali princeznej vyveštiť budúcnosť. No keď už nastal čas, kedy mali sudičky vyriecť predpoveď jej budúcnosti, začali sa len všakovako vyhovárať. Kráľovná však bola neodbytná, a tak jej jedna z víl potichu hovorí:

„Kráľovná naša, môžeme vám prezradiť len toľko, že kvôli Ruženke zažijú obaja vaši princovia veľké nešťastie.“

Kráľovnej razom zovrelo hrdlo od zdesenia. Od toho dňa chodila ako bez duše. Neustále musela myslieť na to, čo jej povedala sudička. Aj kráľ si všimol, že ju už niekoľko dní čosi veľmi sužuje, no o hrozivej predpovedi mu aj napriek jeho ustavičným otázkam nepovedala. Avšak jedného dňa už kráľovi došla všetka trpezlivosť a musela vyjsť s pravdou von.

Keď kráľ počul, akú predpoveď sudičky vyriekli, až ho pri srdci pichlo.

„Ak chceme ochrániť našich synov, Ruženka musí čím skôr umrieť. Inú možnosť nemáme,“ povedal po chvíli ticha kráľ.

Nuž, to si kráľovná nedokázala ani len predstaviť, v žiadnom prípade by také niečo nedopustila.

Od tej chvíle už i kráľ chodil po chodbách zámku s veľkou ťažobou na srdci.

Potom však kráľovnej ktosi poradil, že v lese žije jeden starý pustovník, za ktorým si vraj všetci chodia po rady. Preto sa jedného rána vybrala za ním.

Dala si osedlať koňa a vydala sa na cestu. Cválala lesom, no netrvalo dlho a dorazila priamo k obydliu, v ktorom býval múdry pustovník. Ten kráľovnú úctivo privítal a hneď aj vyzvedal, prečo sa…