Sloník Bumbo

Bol raz jeden malý sloník. Volal sa Bumbo. Niekedy večer, keď bola jasná obloha, sloník celý čas zvedavo upieral oči ku hviezdam a predstavoval si, aké by to bolo, keby bol kozmonautom. Na svojej vesmírnej rakete by precestoval celú galaxiu a objavoval nové planéty. Určite by to bolo zábavnejšie než sloní život na zemi.

Ale Bumbo dobre vedel, že hoci je ešte malý, je už teraz príliš ťažký na to, aby mohol vyletieť ku hviezdam. A vlastne – nemal ani žiadnu raketu. A tak si pri pohľade na blikajúce hviezdy vždy iba smutne povzdychol.

Dnes večer sa však stalo niečo skutočne zázračné. Len čo sa celá slonia rodinka uložila na spánok, sloník Bumbo si ešte poslednýkrát zívol a okamžite tvrdo zaspal. A zakrátko sa mu prisnil nevšedný sen.

Prisnilo sa mu práve to, o čom neprestajne sníval, aj keď nespal – že je kozmonautom a práve sa vydal na úžasnú dobrodružnú cestu. A my sa na ňu vyberieme spolu s ním. Stačí len privrieť oči a myšlienkami sa prenesieme priamo k Bumbovi, na cestu naprieč celou galaxiou. Raketa je už pripravená na štart.

Nasadneme a pomaly sa dvíhame smerom ku hviezdam. Z okienka pozorujeme, ako sa nám Zem vzďaľuje. Letíme cez oblaky, ktoré sa v tej rýchlosti pred nami doslova mihajú. Ani sme sa nenazdali a ocitáme sa spoločne s Bumbom v tmavom vesmíre. Naša planéta ostala ďaleko za nami. Pozri sa, z diaľky to vyzerá, že Zem je celá modrá. To vďaka všetkým moriam a oceánom, kde-tu ju zahaľujú jemné biele oblaky.

Aha! Tam letí kométa. Ladne preletela okolo nás, len-len sme jej stihli zamávať.

Teraz sa zas blížime k akejsi hrdzavej planéte. To bude istotne Mars. Len rýchlo preletíme okolo, čaká nás predsa ešte dlhá cesta. Červená planéta sa nám pomaly stráca z dohľadu a…