Zívaj a spinkaj

Večer je najpomalšia časť dňa. Všetci sa chystajú na spánok. Teda skoro všetci – okrem netopierov, sov alebo plchov. A tiež doktoriek, hasičov či policajtov. A nočných strážnikov! Zvieratká si radšej pospia cez deň. A hasiči alebo strážcovia musia bdieť, keby sa čokoľvek stalo. Tí si odpočinú zajtra.

Spánok potrebujeme všetci. Práve počas neho pomaličky rastieme! Preto keď sa blíži večer, na nás začne sadať únava. To, že sme veľmi unavení, často spoznáme tak, že začneme zívať. Naše telo sa snaží získať novú silu. Pokúša sa samo seba prebrať.

Mohlo by sa zdať, že zívanie je nuda, ale to je veľký omyl! Niekedy si z nás dokáže urobiť poriadnu zábavu. Spomínaš si, čo sa ti podarilo minule pri večeri? Na lyžičke sa na teba usmieval jogurt, dokonca s polovicou jahody, stačilo len otvoriť ústa, keď tu zrazu… uáááá. Prišlo obrovské zívnutie, také, čo obyčajne patrí skôr do postieľky. Jogurt to trošku vyľakalo. Bál sa, že ho prehltneš aj s lyžičkou! Alebo naopak, že zaspíš skôr, ako ho zješ. To jogurty nemajú veľmi rady. S nevôľou sa vracajú rozjedené do chladničky, pretože je tam oveľa väčšia zima ako v brušku.

Alebo vaňa, no teda! Na to sa musí dávať obzvlášť pozor, pretože ležať vo vani a ležať v posteli, to je veľký rozdiel. Pamätáš sa, ako sa babička zľakla, keď na teba prišlo zívnutie práve počas umývania? Bála sa, že otváraš ústa, pretože si ešte hladný! Myslela si, že chceš jesť penu. Penu! Vari babička nevie, že pena sa neje? Že máš radšej jogurt?

A spomínaš si, čo potom povedala? „Jéééj, to sú ale krásne zúbky! Vyčistíme ich?“ A tak sa zo zívania razom stalo čistenie zubov.

Zato zívanie v postieľke, to je niečo celkom iné... Postieľka je totiž na celom svete to…