Hlboko v horách, pod vysokým kopcom pramení malý potôčik. Nie je to však len obyčajný prameň, ktorý vyviera spod kameňa. Tento potôčik má totiž zázračnú moc. Vždy keď príde večer, dokáže uspať zvieratká v lese a na svojich vlnách im prináša krásne sny.
Lesné zvieratká nie sú ako my ľudia. Nespia celú noc – práve naopak, večer a v noci majú často najviac energie. Namiesto toho spávajú vtedy, keď sú práve v pokoji a bezpečí. Môže to byť nadránom, cez deň alebo aj na chvíľu uprostred noci. Potôčik však vie, že dnes bol dlhý deň. Preto nás večer pozýva, aby sme mu pomohli uspať všetkých neposedných obyvateľov lesa, nech si trošku oddýchnu. Privrime oči a nasadnime spolu na list, ktorý práve spadol z vysokého duba priamo na jeho hladinu.
Budeme sa chvíľku plaviť po tichom prúde a naše telo sa bude pritom pomaličky uvoľňovať. Nechajme ruky aj nohy oddychovať, lebo teraz nás jemne unáša samotný prúd. Celé telo máme uvoľnené a cítime sa príjemne. Aj náš dych sa pritom postupne spomaľuje. Nádych, výdych. Nádych, výdych. A ešte raz – nádych, výdych.
Dubový list sa pozvoľna plaví po miernom prúde a my sa s ním vydávame na pútavú cestu lesom. Pred sebou ešte vidíme posledné lúče slnka, ale všade za nami už zavládne len tichá a pokojná noc.
Blížime sa k okrúhlemu kameňu, na ktorom sedí malá žabka. Aj ona je po dlhom dni plnom všelijakých zážitkov unavená a rada by si zdriemla. Čaká už len na nás, aby sme jej ešte na dobrú noc zakývali a popriali jej pekné sny. Namiesto dňa teraz nastupuje tmavá noc s miliónmi trblietavých hviezd na oblohe. Žabka si ešte naposledy ospalo zívla a spokojne privrela očká.
Aj malé líšky, ktoré doteraz šantili vo vode, ihneď spozorneli, keď nás…