Ako uspať zvieratká v lese

Hlboko v horách, pod vysokým kopcom pramení jeden malý potôčik. Nie je to však len obyčajný prameň, ktorý vyviera spod kameňa. Tento potôčik má totiž priam zázračnú moc. Vždy, keď príde večer, dokáže potôčik uspávať zvieratká v lese a na svojich vlnách im zakaždým prináša krásne sny.

A dnes večer nás pozýva, aby sme mu pomohli uspať všetkých neposedných obyvateľov lesa. Privrime si preto oči a nasadnime spoločne na list, ktorý práve spadol z vysokého duba priamo na jeho hladinu.

Budeme sa chvíľku plaviť po tichom prúde, a naše telo sa bude pritom pomaličky uvoľňovať. Nechajme ruky aj nohy oddychovať, lebo teraz nás jemne unáša samotný prúd. Celé telo máme uvoľnené a cítime sa príjemne. Aj náš dych sa pritom postupne spomaľuje. Nádych, výdych. Nádych, výdych. A ešte raz – nádych, výdych.

Dubový list sa pozvoľna plaví po miernom prúde a my sa s ním vydávame na pútavú cestu lesom. Pred sebou ešte vidíme posledné lúče slnka, ale všade za nami už zavládne len tichá a pokojná noc.

Blížime sa k okrúhlemu kameňu, na ktorom sedí malá žabka. Aj ona je po dlhom dni plnom všelijakých zážitkov unavená a rada by si zdriemla. Čaká už len na nás, aby sme jej ešte na dobrú noc zakývali a popriali jej pekné sny. Namiesto dňa teraz nastupuje tmavá noc s miliónmi trblietavých hviezd na oblohe. Žabka si ešte naposledy ospalo zívla a spokojne privrela očká.

Aj malé líšky, ktoré doteraz šantili vo vode, ihneď spozorneli, keď nás zbadali. Dobre vedia, že spolu s nami prichádza tmavá noc a je čas ísť už do postieľok. Mama líška ich ani nemusí volať do brlôžka. Keď sa plavíme okolo nich, zvedavo sedia pred svojou norou neďaleko brehu a pozorne nás sledujú, akoby sa chceli na vlastné oči presvedčiť, či…