Bolo raz jedno kráľovstvo, v ktorom panoval starý kráľ. Mal síce dvoch synov – Ivana a Vasiľa, no nevedel sa rozhodnúť, ktorému z nich odovzdá po smrti svoje žezlo.
Jedného dňa si ich zavolal k sebe a oznámil im: „Synovia moji, dám vám tri úlohy a ten, kto sa s nimi lepšie popasuje, dostane kráľovstvo. Vašou prvou úlohou bude ísť za svojimi nevestami a doniesť mi od nich najkrajšiu šatku, akú majú.“
Vasiľ sa úlohe potešil, pretože mal krásnu nevestu s bohatým šatníkom, a tak sa rovno rozbehol za ňou. Lenže Ivan zostal smutný. Nemal žiadnu nevestu, a teda nemal šatku od koho získať. Potuloval sa po kráľovskej záhrade a rozmýšľal, ako splniť otcovu úlohu. Sadol si pod strom, keď tu zrazu zbadal na kameni žabu.
„A čo si taký smutný, mládenec?” pýta sa ho žaba.
„Ach, otec má veľké kráľovstvo a odovzdá ho tomu synovi, ktorý k jeho spokojnosti splní tri úlohy. A ja hneď tú prvú nedokážem splniť. Mám doniesť čo najkrajšiu šatku od svojej milej, lenže ja nijakú milú nemám,“ povzdychol si Ivan.
„Netráp sa toľko, Ivan, poď so mnou,“ povedala žaba a skákala preč.
Ivan ju teda nasledoval.
Žaba ho zaviedla do jaskyne a poprosila ho, aby sem nanosil vodu. Kedysi tu totiž bolo jazierko, ktoré už dávno vyschlo. Ivan neváhal a nanosil toľko vody, koľko sa tam zmestilo. Keď robotu dokončil, žaba vytiahla tú najkrajšiu šatku, akú kedy videl. Ivan sa poďakoval a utekal so šatkou radostne domov.
Starý kráľ videl, že obaja synovia už nedočkavo čakajú, aby predviedli, ako splnili svoje prvé úlohy. Starší syn Vasiľ vytiahol krásnu šatku plnú vzorov.
Kráľ ho pochválil a hovorí mu: „To je naozaj veľmi pekná šatka, krajšiu som ešte veru nevidel.“
Potom však Ivan ukázal kráľovi svoju šatku, ktorú mu dala žaba, a celá komnata…