Ako sedliak delil husi

Bola raz jedna veľmi chudobná rodina. Žili skromne, no jedného dňa už nemali vôbec čo do úst vložiť. A tak otec, hlava rodiny, prikázal svojej žene, aby upiekla poslednú húsku, čo mali na dvore.

„Keď ju upečieš, pôjdem s ňou k pánovi a možno sa mi ju podarí vymeniť za kus múky. Z nej si potom napečieme posúchy, ktoré môžeme jesť dlhšie ako len jednu húsku,“ zamýšľal sa nahlas sedliak.

Žena teda húsku upiekla, pekne položila do košíka a podala mužovi. Sedliak vzal košík, buchol dverami a už ho nebolo. Keď prišiel k pánovi, ponúkol mu húsku ako dar. Dúfal, že sa nad ním zľutuje a na výmenu ponúkne múku alebo čosi iné.

„Ďakujem ti, sedliačik, za tvoj dar. Neviem však, ako túto hus rozdelím. Mám ženu, dvoch synov a dve dcéry. Nikomu z nich nechcem ukrivdiť,“ povedal tajomne pán a čakal, ako si sedliak poradí.

Ten nepremýšľal dlho a hneď aj začal húsku deliť.

„Ty si hlava rodiny, preto dostaneš hlavu,“ riekol a podal pánovi odrezanú hlavu.

„Ty si pani domáca, doma sedávaš a pozor dávaš.“ Sedliak odrezal zadok a podal ho panej domu.

Potom odrezal nohy a dal ich synom, aby sa im lepšie po svete chodilo, keď sa vydajú na skusy. Krídla ostali dcéram, aby sa im dobre z domu vylietalo, keď budú na vydaj.

„A tento zvyšok, čo ostal, si zoberiem ja,“ ukázal na zvyšnú pečenú hus a už ju aj balil do košíka.

Pánovi sa páčilo, ako šikovne sedliak hus porozdeľoval, preto prikázal, aby mu k nej pribalili dve vrecia múky a mešec dukátov.

Keď sa sedliak vracal domov, zbadal ho bohatý a chamtivý sused. Aj keď mal všetkého nazvyš, nikdy svojmu susedovi nepomohol – hoci vedel, v akej biede žijú.

„A odkiaľže sa vraciaš, susedko, s plným…