Čert slúži

V jednej krajine, v ktorej sa medzi ľuďmi bežne ponevierali pochabí uhľovočierni čerti, žil aj jeden chudobný drevorubač so svojou rodinou. Ťažkou prácou zarábal na ich skromné živobytie a deň čo deň chodieval zavčas rána do neďalekej hory rúbať drevo.

Jedného dňa sa opäť chystal do hory. Avšak jedlo sa im doma už takmer celkom pomíňalo, a tak si z komôrky zobral len malý kúsok chleba. Nuž, inú možnosť nemal a s tým kúskom chleba si musel na celý deň v hore vystačiť. Zbalil si ho teda do kapsičky aj s trochou vody a vybral sa so sekerou na pleci do hory.

Keď prišiel ku známej čistinke, kapsičku si zavesil na jeden z konárov a ihneď sa pustil do roboty. Rúbal, sekal tou ťažkou sekerou mohutné stromy, a zakaždým, keď ňou do dreva zaťal, zvuk sa ozýval celým lesom. Vtáky vylietali z okolitých stromov a premiestňovali sa ďalej do bezpečia.

Zvuky však prilákali aj malého zvedavého čerta.

„Aaaa, koho to tu v hore máme? Drevorubač akýsi… hmmm… ide mu to teda od ruky, to musím uznať. No ešteže ja nemusím takto ťažko pracovať. Ale čo to tam moje čertovské oči nevidia? Kapsička. Tam bude určite čosi pod zub,“ bľabotal si čert a od radosti vrtel dlhým čertovským chvostom.

Opatrne sa prikradol až k drevorubačovej kapsičke, raz-dva ju schmatol a zmizol, akoby sa priamo do pekla prepadol.

Drevorubač bol taký pohrúžený do rúbania, že si dlhoprstého čerta vôbec nevšimol.

Čert sa naozaj hneď pobral do najhlbšieho pekla, aby sa svojim pekelným kamarátom pochválil, akú čertovinu sa mu podarilo vyviesť.

„Aha, pozrite, čo som dnes ukoristil. V hore som natrafil na jedného drevorubača a ukradol som mu kapsičku s jedlom. A predstavte si, že len tento kúsok chleba tam mal na celý deň. A teraz už ani ten nemá,“ vyťahoval sa…