Najmenší dinosaurus

To vajíčko sa tu určite neobjavilo náhodou. Babka Ida ho našla raz podvečer za plotom statku. Bolo malé, šedočierne.

Asi vypadlo z nejakého vtáčieho hniezda, pomyslela si. Ale nech hľadala, ako hľadala, žiadne hniezdo v okolí nenašla. Nakoniec sa rozhodla, že ho vezme domov a postará sa oň sama. Uložila ho do škatule, prikryla svetrom a išla si ľahnúť.

Keď sa ráno prebudila, vajíčko bolo prasknuté a po miestnosti behal maličký podivný tvor pripomínajúci vtáka. Bol čierny a z čiernobielych krídel mu vyrastali dva pazúry. Na hlave mal červený chocholček, takže vyzeral ako Indián. Ale to nebolo všetko! Mával chvostom ako bobor a zobák mal, predstavte si, plný zubov!

Ida sa ho v prvej chvíli celkom zľakla. Myslela si, že sa z vajíčka vyliahlo strašidlo. Potom však videla, aký je ten tvor vydesený. Zúfalo behal po izbe a vystrašene pípal. A tak sa prestala báť a vzala ho do dlane. Pretože bola babka Ida niečo medzi vílou a čarodejnicou, a reč zvierat jej nerobila problém, pustila sa s ním do reči.

„Ahoj, podivný vtáčik. Čo si ty zač? Si vták alebo niečo iné?“

„Neviem,“ odvetil tvor.

„To nevadí. Budem ťa volať Vincent, chceš?“ A tak sa zoznámili.

Niekoľko dní potom chodila Ida s Vincentom po statku a so všetkým ho zoznamovala. Keď sa konečne prestal báť, vypustila ho na dvor samotného. Netušila však, čo tým spôsobí.

Svietilo slniečko, tráva voňala a Vincentovi bolo dobre. Mal pocit, že je tu naozaj doma. Avšak len do chvíle, kým vbehol do cesty koze Amálke. Tá sa ho tak zľakla, že vyhodila kopytami vysoko do vzduchu a začala mečať, akoby ju na nože brali.

Ten hluk začuli sliepky a hneď sa bežali pozrieť, čože sa to deje. Keď uprostred púpav objavili Vincenta, išli sa potrhať…