Koza rohatá a jež

Bola raz jedna koza rohatá, do pol boka odratá. Keď v hore natrafila na líščiu dieru, ihneď sa do nej skryla. O chvíľu však začula pred norou dáky šuchot – to líška práve prišla domov. Už-už chcela vojsť do diery, no zbadala, že akési čudo si v jej brlohu polihuje.

Koza hneď vyskočila, nohami zadupotala a zvolala: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá. Cupi-lupi nohami, prebijem ťa rohami.“

Líška sa zľakla a uháňala preč. Bežala cez les a pritom bedákala nad tým, čo sa jej prihodilo, až kým nestretla vĺčka. Vlk sa jej opýtal: „Čože plačeš, líštička, sestrička?“

„Ach, vĺčko, braček, plačem veru, lebo v mojej nore je nejaká čudná potvora,“ povedala vystrašená líška.

„Len sa neboj, nesmúť, ja ju odtiaľ vyženiem. Poď, ideme,“ smelo navrhol vlk.

Keď spolu prišli k líščej diere, vĺčik hlasno zvolal: „Kto si, zvere, v líščej diere?“

A koza, čo sa stále v nore ukrývala, začala opäť dupotať a volať: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá. Cupi-lupi nohami, prebijem ťa rohami.“

Nato sa vĺčik preľakol a spolu s líškou utiekli späť do hory. Bežali lesom, nariekali, keď ich zrazu stretol medveď. „A čože tak plačeš, líštička, sestrička?“ opýtal sa.

„Ach, medveď môj milý! Plačem, lebo v mojej nore je nejaká čudná potvora.“

„Neboj sa, líštička. Poď, ja ju odtiaľ hneď vyženiem,“ povedal medveď a pobrali sa späť k diere.

Keď prišli na miesto, medveď zrúkol: „Kto si, zvere, v líščej diere?“

Koza znova silno zadupotala a zvolala: „Ja som koza rohatá, do pol boka odratá. Cupi-lupi nohami, prebijem ťa rohami.“

Medveď sa naľakal a už aj sa všetci traja dali na útek. Bežali horou, nariekali, keď vtom stretli ježka. „Čo plačeš, líštička, sestrička?“ opýtal sa.

„Ach, ježko môj zlatý, plačem, lebo v mojej…