Hviezdičková rozprávka

V jednom neveľkom kráľovstve na nebi žila malá hviezdička. Mala všetko, čo chcela: kamarátov, dobrú rodinu – mamku hviezdu, ocka hviezdu i bračeka hviezdu – a krásny domček v tvare hviezdy.

V tom domčeku mala postieľku, ktorá pripomínala hviezdu. Plný hviezdičiek bol aj jej vankúš a perina a na stole stálo dokonca akvárium s morskou hviezdicou.

Jedno jej však k šťastiu chýbalo. Ešte nikdy nedostala od pani učiteľky Hviezdičkovej v škôlke pochvalu za kreslenie a úlohy. Pochvalou za kreslenie a úlohy bola, ako inak, pečiatka v tvare hviezdičky. Tú pečiatku dávala pani učiteľka Hviezdičková na obrázky, ktoré boli vypracované správne.

Malej hviezdičke sa tieto úlohy zdali dosť ťažké. Deti napríklad museli pomocou ceruzky prejsť bludiskom na papieri a nájsť východ. Alebo museli spojiť všetky očíslované bodky zaradom, kým im vyšiel obrázok hviezdy. Tú potom museli vyfarbiť správnou farbou.

Ale malá hviezdička nastúpila do škôlky len tento rok a mala ešte neobratné prstíky. Kreslenie jej veľmi nešlo a často urobila nejakú chybu. Mala pocit, že ostatné hviezdičky sú oveľa šikovnejšie ako ona.

„To nič, moja malá trblietka,“ upokojovala ju mamička-hviezdička. „Je to len o cviku. Uvidíš, budeš sa deň čo deň zlepšovať. A aj tá hviezdičková pečiatka ťa o to viac poteší, keď ju nakoniec dostaneš!“

Malá hviezdička v ten deň sedela pri stolčeku v tvare hviezdy a plnila zložitú úlohu od pani učiteľky Hviezdičkovej. Mala nájsť správne tiene všetkých nakreslených hviezd. Bolo ich päť. Prvá mala strapaté hviezdne vlasy, druhá sa držala hviezdnej mamičky, tretia práve obedovala hviezdny obed, štvrtá išla po oblohe na hviezdnom bicykli a piata dokonca skákala cez hviezdne švihadlo.

Hviezdička sa nad papierom mimoriadne sústredila. Spojila prvú dvojicu.

„Výborne!“ pochválila ju pani učiteľka Hviezdičková.

Spojiť ďalšie štyri potom nebol problém. Už sa jej to zdalo ľahké.

„Hurá, huráááá!“ radovala…