Kapsa, potras sa!

Kedysi dávno, v ťažkej dobe museli ľudia tvrdo pracovať na poliach, aby si vypestovali trochu žita, z ktorého si potom mohli u mlynára múku namlieť.

Jedného dňa sial gazda na poli žito. Zrazu prišiel silný vietor a všetko žito vzal so sebou. Gazda utekal za vetrom, čo mu sily stačili, ale uháňajúci vietor už dobehnúť nedokázal. Celý skormútený prišiel domov a nevedel, čo si počať. Ak nezaseje, nebude úroda. A bez dobrej žatvy veru žiadnu múku nenamelú.

Ako tak smutne sedel pri stole s hlavou položenou v dlaniach, žena mu hovorí: „Pobaľ si niečo pod zub do batôžka a vyber sa ten vietor hľadať, nech ti všetko odfúknuté žito vráti.“

Čo mu už ostávalo? Zbalil si veci na cestu a išiel cez hory, cez doly vietor hľadať. Nakoniec ho našiel vystrájať na lúke pri lese.

Keď vietor zbadal v diaľke živú dušu, prišiel ku gazdovi a pýta sa: „Čo tu hľadáš?“

A gazda mu vyrozprával celý príbeh o tom, ako mu vietor vzal posledné žito na sejbu a že teraz nevie, čo si bez žatvy v zime počnú.

Vietor si chudobného neboráka pozorne vypočul a potom mu hovorí: „Žito už nemám, ale dám ti túto kapsu. Keď prídeš domov, len povedz kapsa, potras sa a hneď bude tvoj stôl plný všakovakých dobrôt.“

Gazda sa úctivo uklonil, poďakoval a utekal domov. Doma si sadol za stôl, zavolal ženu aj deti a rázne vyslovil: „Kapsa, potras sa.“ Kapsa sa v tom okamihu zatriasla a odrazu stál pred nimi stôl plný všelijakého jedla. Celá rodina sa veselila a spoločne hodovali, až kým všetko zo stola nepojedli.

Na druhý deň kapsa znova na povel toľko jedla ponúkla, že ho ani sami zjesť nedokázali. A tak žena hovorí mužovi: „Nože, zavolaj farára na hostinu, nech si aj on u nás dobre…