Slovenská rozprávka
Kmotor fiškálom
Za spravodlivosť sa vždy oplatí bojovať. Keď remeselník neúmyselne pozabudne na svoj dlh u krčmára, ten mu po čase naráta neúmerne vysoké úroky. Napokon mu pomôže kmotor, ktorého si zoberie so sebou na súd.


Kedysi dávno, dokonca ešte skôr, ako sa narodili tvoji starí rodičia, vznikla krajinka, ktorá sa volala
„Pozrite sa, aké má pekné líčka. A aké krásne zelené oči!“
„Vyzerá ako
Takto sa rozplývali víly nad chlapčekom, ktorý sa práve narodil uhliarke a uhliarovi v malom domčeku ukrytom kdesi v lese. Rodičia boli spokojní a veľmi šťastní, pretože bábätko sa narodilo zdravé a krásne. Sudičky chytili dieťatko za ruky a vyrozprávali mu jeho osud.
Začala najstaršia – Lia: „Chlapče, dokážeš veľké veci, ale počas života zažiješ aj veľa
„Ja ti dávam silu všetky prekážky prekonať,“ povedala Mia.
„A ja,“ hovorila Via, „chcem, aby si sa oženil s kráľovou dcérou.“
Potom urobili nad chlapcom čarovný kruh a posypali ho práškom
„Nesmiem dopustiť, aby sa moja dcérka vydala za nejakého chudobného chlapca!“ hneval sa kráľ. Počkal, kým sa úplne zotmelo a počas noci uhliarkine bábätko ukradol.
Prišiel s ním do hradu a sluhovi prikázal, aby dieťa uložil do košíka a poslal po rieke preč. Sluhovi bolo chlapčeka ľúto, no bál sa vzdorovať kráľovi. Zobral teda dieťa a hodil ho do rozbúrenej
Víly Mia a Via boli na kráľa veľmi nahnevané. Akurát Lia bola spokojná - malé chlapča už zažívalo svoje prvé nebezpečenstvo.
Silný prúd rieky unášal košík s plačúcim