Tri zlaté vlasy

Kedysi dávno, dokonca ešte skôr, ako sa narodili tvoji starí rodičia, vznikla krajinka, ktorá sa volala Vílolandia. Táto krajina bola naozaj čarovná. Žili v nej víly života, známe ako sudičky. Vždy, keď sa narodilo bábätko, objavili sa tri sudičky a každá mu do vienka dala nejakú silu alebo úlohu, ktorú musí splniť. Tieto sudičky bábätko už neopustili a sprevádzali ho počas celého života. Najznámejšie sudičky boli Lia, Mia a Via. Tu je ich príbeh...

„Pozrite sa, aké má pekné líčka. A aké krásne zelené oči!“

„Vyzerá ako princ!“

Takto sa rozplývali víly nad chlapčekom, ktorý sa práve narodil uhliarke a uhliarovi v malom domčeku ukrytom kdesi v lese. Rodičia boli spokojní a veľmi šťastní, pretože bábätko sa narodilo zdravé a krásne. Sudičky chytili dieťatko za ruky a vyrozprávali mu jeho osud.

Začala najstaršia – Lia: „Chlapče, dokážeš veľké veci, ale počas života zažiješ aj veľa nebezpečenstva.“

„Ja ti dávam silu všetky prekážky prekonať,“ povedala Mia.

„A ja,“ hovorila Via, „chcem, aby si sa oženil s kráľovou dcérou.“

Potom urobili nad chlapcom čarovný kruh a posypali ho práškom zabudnutia. No akurát, keď predpovedali svoje veštby, šiel okolo domčeka samotný kráľ. Započul poslednú sudičku a hneď si spomenul na dcérku, ktorá sa mu dnes narodila.

„Nesmiem dopustiť, aby sa moja dcérka vydala za nejakého chudobného chlapca!“ hneval sa kráľ. Počkal, kým sa úplne zotmelo a počas noci uhliarkine bábätko ukradol.

Prišiel s ním do hradu a sluhovi prikázal, aby dieťa uložil do košíka a poslal po rieke preč. Sluhovi bolo chlapčeka ľúto, no bál sa vzdorovať kráľovi. Zobral teda dieťa a hodil ho do rozbúrenej vody.

Víly Mia a Via boli na kráľa veľmi nahnevané. Akurát Lia bola spokojná - malé chlapča už zažívalo svoje prvé nebezpečenstvo.

Silný prúd rieky unášal košík s plačúcim chlapčekom. ,,Musím ho…