Kmotor fiškálom

Michal bol šikovný remeselník a z dreva vedel urobiť všakovaké predmety. Varešky, misky, lyžice a veľa iných užitočných vecí. V jeho dielni bol vždy čulý pracovný ruch. Všetko, čo vyrobil, chodieval predávať do mesta na trhy. Ľudia boli veľmi radi, že majú v okolí takého šikovného majstra, ktorý vyrábal naozaj pekné veci.

Aj v pohostinstve, ktoré bolo po ceste do mesta, Michala dobre poznali. Každé ráno sa tam zastavil a dal si niečo pod zub, aby vládal stáť celý deň na trhoch.

Raz si však zabudol peniaze doma. Vypýtal si od krčmára dve na tvrdo uvarené vajíčka s tým, že za ne zaplatí, keď sa bude vracať z trhov.

Krčmár remeselníka dobre poznal, a preto mu jedlo na raňajky vďačne pripravil. Michal sa najedol a pobral sa na trhy predávať. Popred jeho stánok sa vždy premlelo veľa ľudí a ich hlasy vytvárali jedinečnú atmosféru. Michal postretal známych aj neznámych, ktorí ho večer pozvali na mestskú veselicu. A tak sa stalo, že na dlžobu v pohostinstve celkom zabudol.

Ubehli mesiace, ba dokonca aj roky odvtedy, čo Michal nezaplatil v pohostinstve za dve vajíčka a krčmár ho na dlžobu nikdy neupozornil.

No na piaty rok si krčmár zavolal šikovného remeselníka a pýta sa ho: „Michal, a kedy mi zaplatíš tie dve vajcia, ktoré si na dlh u mňa zjedol?“

Michal húta, premýšľa, ale na žiadny dlh si spomenúť nevie. Až po chvíli sa udrel po čele, lebo si konečne spomenul, že raz dávno si doma peniaze nechal, v pohostinstve na dlh raňajkoval, ale v meste sa do večera zdržal a na dlžobu nadobro zabudol.

„Máte vy veru pravdu, ja som na to načisto zabudol. Tu máte tri groše, odrátajte si z nich aj za tie vajcia,“ hovorí Michal, keď vyplácal účet.

Lenže krčmár len krútil hlavou a groše od Michala zobrať…