Dlhé meno

V jednej čínskej dedine bola taká povera, že ľudia s dlhým menom majú dlhý a šťastný život. Preto keď sa istej dedinčanke narodil syn, rozhodla sa, že mu vymyslí najdlhšie meno, aké zvládne. Rozmýšľala tri dni a tri noci, nič nejedla ani nespala, len rozmýšľala a rozmýšľala. Po troch dňoch, keď už bola úplne vyčerpaná, vymyslela naozaj dlhé meno a z posledných síl dala zvolať celú rodinu, aby všetkým oznámila, ako sa bude chlapček volať.

,,Bude sa volať Čung…,” začala a viac už nevyriekla, pretože od vyčerpania zamdlela a už nevstala. Bolo to plaču a nariekania! Nikto sa nikdy nedozvedel, aké meno chlapec dostal. Po dlhej porade sa rodina rozhodla, že bude mať len také meno, aké jeho matka stihla vysloviť. Volali ho preto Čung.

O nejaký čas sa Čungov otec znova oženil a s druhou ženou opäť čakali syna. Aj táto matka verila, že dlhé meno zaručí pre dieťa dlhý a šťastný život. Preto keď sa chlapec narodil, aj ona tri dni a tri noci rozmýšľala, nič nejedla, ani nespala. Aj ona bola úplne vyčerpaná tak, ako Čungova matka, ale táto žena to zvládla.

Dala zvolať celú rodinu a keď prišli, vyriekla: ,,Bude sa volať Ti-C´-Žu-Ce-Siao-Čchu-Ce-Di-Ťin-Er-Sin-Fan-Ai-Čung-Er-Čching-Žen.”

Všetci prikývli a hneď si to zapísali, pretože nikto si nedokázal zapamätať také dlhé meno.

Ako chlapci rástli, naozaj sa zdalo, že mladší s dlhým menom sa má lepšie, ako ten starší. Keď napríklad niekto niečo potreboval, radšej zavolal staršieho s krátkym menom, lebo stačilo povedať len Čung a Čung prišiel a urobil, čo mu prikázali.

,,Čung, choď nabrať vodu do studne."

,,Čung, prines drevo."

,,Čung, poupratuj trochu."

Nikomu sa nechcelo kričať na mladšieho, pretože to bolo príliš dlhé. Dokonca aj keď tí dvaja niečo spolu vyviedli, pokarhali len Čunga, lebo karhať Ti-C´-Žu-Ce-Siao-Čchu-Ce-Di-Ťin-Er-Sin-Fan-Ai-Čung-Er-Čching-Žena bolo príliš namáhavé.

Jedného dňa…