Africká rozprávka
Červený a čierny sveter
Niekedy môže aj veľké priateľstvo zaniknúť kvôli malému nedorozumeniu. V tomto africkom príbehu sa o tom presvedčili aj dvaja nerozluční kamaráti, ktorých prekabátil prefíkaný pocestný.
Žili raz dvaja kamaráti, obaja chudobní ako kostolné myši, ale veselej a prefíkanej povahy. Vzájomne sa oslovovali láskavými prezývkami – jeden druhého volali Kameň a Ropucha.
Jedného letného dňa ležali kamaráti nečinne pri rieke. Slniečko hrialo, voda veselo žblnkotala, ale čo z toho, keď obom nahlas škvŕkalo
„Počuj, Ropucha,“ oslovil kamaráta Kameň, „už ma veru omrzelo žiť z ruky do úst. Nemôžeme naše mladé roky stráviť v tejto hroznej chudobe. Mali by sme čosi vymyslieť, aby sme
„To máš pravdu, Kameň,“ uznal Ropucha a v bruchu mu nahlas zaškvŕkalo. „Zbohatnúť však nie je také jednoduché.“
„Nič sa neboj, kamarát. Mám výborný plán!“ vyhlásil Kameň. „Staneš sa jasnovidcom.“
Ropucha prekvapene zhíkol. „Jasnovidcom? A to
„Žiaden strach, všetko dobre dopadne,“ chlácholil ho Kameň. „Len musíš urobiť presne to, čo ti poviem. Dobre ma teda počúvaj. Dnes v noci sa potajomky vlámem do kráľovského paláca a ukradnem z neho kráľovskú
Ropucha ho počúval a uznanlivo prikyvoval. „Je to naozaj skvelý nápad!“ zvolal napokon. „Takýmto jasnovidcom sa stanem rád!“
A presne tak aj bolo. Všetko išlo podľa plánu. Kráľovská pečať sa záhadne stratila a celý kráľovský dvor sa obrátil hore nohami. Kráľ vydával rozkazy, stráže, vojaci i sluhovia behali sem a tam a prehľadávali každý
Zanedlho sa v paláci zjavil akýsi cudzinec odetý v zvláštnom plášti. „Som jasnovidec,“…