Zajac svedkom

Jedného dňa si lev piekol na dvore pred svojím domom mäso. Vôňu pečeného stejku zacítila aj korytnačka, ktorá bývala vedľa leva. Hneď sa jej začali slinky zbiehať na mäso, no doma mala len obyčajnú kašu. A tak vyšla pred svoj dom a rozhodla sa, že si kašu zje pri vôni pečeného mäska. Hádam jej bude takto viac chutiť.

Na druhý deň ráno stretla leva a povedala mu: „Akú dobrú večeru si si včera robil! Tak dobre voňala, že aj moja kaša mi oveľa viac chutila, keď som pri nej vdychovala vôňu tvojho mäsa.“

Lev zavrčal: „Tak preto mi moje mäso vôbec nechutilo! Všetku chuť si mi z neho vyvoňala!”

Preľaknutá korytnačka sa nezmohla ani na slovo, keď vtom lev pokračoval: „Keďže si mi ukradla vôňu, pôjdem k sultánovi a všetko mu rozpoviem. Kúsok mäsa mi od včera zostal – hneď uvidí, že je bez chuti. Ako odplatu budem žiadať päť sudov medoviny a teba potrestať.“

Smutná korytnačka sa pobrala zháňať medovinu pre leva a cestou premýšľala, čo len povie sultánovi, aby jej ešte ďalší trest nevymeral. Zrazu zašuchotala tráva a korytnačka si všimla, že po ceste ide zajac.

„A čože tak smutne kráčaš?“ opýtal sa korytnačky.

„Ach, ani sa nepýtaj. Včera si môj sused lev piekol mäso na dvore a vôňa prišla až ku mne. Tak dobre to voňalo, že som vyšla pred dom a tam som zjedla svoju kašu. Vďaka vôni od leva mi chutila ako nikdy predtým. No a teraz ma chce lev udať sultánovi za to, že som mu všetku chuť z večere vyvoňala. Žiada päť sudov medoviny a trest od sultána.“

Zajac dlho neuvažoval: „Pomôžem ti. Pôjdem s tebou, a keď prídeme k sultánovi, budem ti svedkom. Ty sa postaraj len o jednu vec – sudy medoviny, ktoré máš priniesť, naplň iba do polovice.“…