Červený a čierny sveter

V jednej odľahlej dedine, na samom konci afrického kontinentu, vyrastali dvaja chlapci. Boli to rovesníci a ich rodiny bývali vedľa seba na spoločnom dvore. Všetci si navzájom pomáhali, ako len mohli, pretože najbližšie mesto bolo od nich vzdialené niekoľko dní cesty. Jediným spoločníkom týchto osadníkov bol večne burácajúci oceán, ktorého vlny sa neúnavne zarezávali do skalnatého pobrežia.

Aj preto tu mali ľudia k sebe oveľa bližšie ako vo veľkých mestách i priateľstvá tu boli mnohokrát pevnejšie. A tak aj z týchto dvoch malých susedov postupne vyrástli nerozluční kamaráti, ktorí spolu trávili takmer všetok voľný čas a tiež pri učení a povinnostiach si vzájomne pomáhali.

Čas však aj tu rýchlo plynul a z dvoch malých chlapcov vyrástli súci mladí muži. Obaja si našli ženy a rozhodli sa založiť vlastné rodiny. Svoje domy začali stavať jeden oproti druhému, aby sa mohli často navštevovať a pomáhať si. Práce na nových domoch tak prebiehali oveľa rýchlejšie, pretože raz jeden pomáhal druhému šindle na strechu osádzať, na ďalší deň zase v druhom dome spoločne pílili drevo na nový plot, takže práce im šli naozaj odruky.

Keď už boli obaja zabývaní, každý deň sa navštevovali a upevňovali si dlhoročné priateľstvo. Raz sa však do osady zatúlal akýsi pocestný z ďalekého mesta a niekoľko dní zostal medzi miestnymi ľuďmi. Keď videl, ako si všetci navzájom pomáhajú a dobre spolu vychádzajú, rozhodol sa, že preverí ich súdržnosť. A vybral si práve dvoch nerozlučných kamarátov, ktorí mali domy postavené oproti sebe tak blízko, že ich oddeľovala len úzka ulička.

Cudzinec vytiahol zo svojho batoha dva svetre – jeden červený a druhý čierny. Najprv silno uchopil čierny a roztrhol ho na dve polovice. Potom zobral ten červený, poriadne sa zaprel, až kým nepovolili nite, a aj druhý sveter roztrhol skrz-naskrz. Ľavú stranu červeného svetra…