Na svete existuje množstvo drakov, ktoré obývajú jaskyne, jazerá i nebesá. Kým niektoré chrlia oheň a jedia princezné, iné ľuďom pomáhajú, dokážu privolať pekné počasie alebo zavlažiť krajinu dažďom.
Taký bol aj dračí kráľ, ktorý vládol všetkým vodám a ľudia si ho veľmi vážili. Keď mu obetovali ovocie či ryžu a predvádzali dračie tance, boli spolu zadobre a dračí kráľ im doprial bohatú úrodu. Ale beda, ak ho niekto nahneval. Hneď ho potrestal búrkami a povodňami.
Tento dračí kráľ býval v nádhernom paláci hlboko pod morskou hladinou. Jeho steny sa leskli perlami, koralmi i zlatom. Striedali sa tam významní hostia a dialo sa tam mnoho zázrakov. Kúziel, čo by sa na súši nikdy nestali. Mohli ste tam stretnúť aj vzácne rozprávkové bytosti a zažiť hostiny, aké svet nevidel.
Zo všetkých krás a vzácností však mal dračí kráľ najradšej svoje deti. Tie boli miláčikmi všetkých. Mali dovolené veci, za ktoré by sa ktokoľvek iný dostal do problémov. Ale dračím detičkám sa prepieklo všetko. Otec-panovník im splnil každé želanie. Väčšine z nich to stačilo a boli to dráčiky ako obrázky. Pekne sa usmievali, hovorili prosím a ďakujem, pred návštevami sa ukazovali v tom najlepšom svetle.
A potom tu bol Pchi-siou, dračí synček, ktorým šili všetci čerti. Stále vymýšľal nezbedy, vyrušoval dračieho kráľa pri práci, schovával mu veci, dokonca si tajne skúšal jeho rúcho, ťahal ho za sebou a hral sa, že on sám je kráľ! Ešte mu ho aj zašpinil od ryžových knedličiek! Všetkým z neho išli hlavy prasknúť a napriek vrúcnej láske začala dračiemu kráľovi rýchlo dochádzať trpezlivosť.
Jedného dňa očakávali v kráľovstve mimoriadne významnú návštevu. „Pchi-siou, dnes príde nefritový cisár, vládca nebies, ktorý riadi všetko a každý ho musí poslúchať. Dokonca aj ja. Ktovie, čo by sa mohlo stať, keby si zase …