Vianočné vetvičky

V mestečku žila jedna veľmi šťastná rodinka: chlapček, dievčatko, mamka a tatko. Tatko chodil deň čo deň do práce a mamka sa starala o detičky. Trávili spolu veľa času; často chodievali na výlety či do kina alebo sa len tak hrali doma.

No jedného obyčajného letného dňa tatko prišiel o prácu.

„To nič, nájdem si inú,“ usmial sa a detičky s mamkou sa usmiali tiež.

Čas ale rýchlo bežal a tatkovi veci nevychádzali tak, ako by si prial. Darmo ho mamka i deti utešovali, že peniaze nie sú všetko, a keď nadíde ten správny čas, určite si prácu nájde. Pravdou však bolo, že peniaze sa im pomaly, ale isto všetky pomíňali. A tatko bol čoraz viac zamyslený. Už sa ani s deťmi nehrával, ani s mamkou sa už nerozprával…

Leto ubehlo, jeseň tiež – a boli tu Vianoce, Štedrý deň. No tatko sa túlal mestom a myšlienkami bol kdesi úplne inde. Ľudia, prechádzajúci okolo neho s taškami preplnenými darčekmi a jedlom, sa náhlili domov, aby stihli navariť a vychutnať si ten radostný čas lásky a pokoja.

„Pardon,“ vrazil do tatka akýsi chodec ponáhľajúci sa z posledných nákupov.

Tatko otupene zdvihol hlavu. „Vianoce. Sú Vianoce… A ja nemám žiadne darčeky!“ vyslovil zdesene. Pomaly sa už stmievalo a obchody sa zatvárali. Tatko siahol do svojho vrecka. Bolo prázdne. „Aj tak nemám ani cent. Čo teraz?“ zamrmlal smutne.

Túlal sa naďalej mestom, už o čosi pomalším krokom, až ho nohy priniesli pred zavretý obchod s hračkami. Celý obchod bol nádherne vyzdobený vianočnými ozdobami a vo výklade boli hračky od výmyslu sveta. Tatko tam chvíľku len tak stál a pozeral do výkladu. Náhle sa zohol a zdvihol zo zeme kameň, ktorý mu ležal pri nohe. Napriahol ruku a…

„Hohohó, čo sa to chystáš urobiť?“ ozvalo sa mu za chrbtom.

Tatko sa otočil. „Dedo Mráz?“…