Snehomerná lata

Odmalička ma zaujímali predpovede a zmeny počasia. Najradšej som mal sneh, a tak bola voľba môjho darčeka pod vianočný stromček jasná – snehomerná lata.

Toto vianočné želanie môjho otca skutočne prekvapilo.

„Snehomerná lata?“ zopakoval, aj keď sa snažil údiv čo najviac zakryť. Veľmi mu to však nešlo. „Nechceš radšej niečo iné, tak ako druhí chlapci? Autodráhu, pretekárske auto na diaľkové ovládanie alebo model lietadla?“ skúšal.

Ale ja som tvrdošijne trval na snehomernej late.

Ani som netušil, aké starosti som otcovi mojím nevšedným prianím spôsobil. Netušiac, čo vlastne hľadá, najprv zháňal snehomernú latu po všetkých obchodoch. Predavači však len krútili hlavami. Stavím sa, že niektorí počuli slovné spojenie „snehomerná lata“ prvýkrát v živote. No ani jeden to nepriznal, a tak si radšej vymýšľali.

„Snehomernú latu sme už dávno nedostali, skúste v lete,“ povedala asistentka predaja v obchode s domácimi potrebami.

„Lata? Aká lata? Sneho... a... ešte aj merná? Hm, hm...“ nevychádzal z údivu predavač vo veľkom obchodnom centre. Riadiac sa heslom „náš zákazník, náš pán“ nedal nevedomosť najavo a otcovi oznámil, že takzvanú snehomernú latu majú najbližšie v Rakúsku, dokonca teleskopickú a samorozmrazovaciu. Vzápätí si neodpustil poznámku, prečo si takéto komplikované darčeky necháva na poslednú chvíľu. Takých zákazníkov ako on má najradšej, dodal ironicky.

Ale neborák tatko mi chcel urobiť radosť stoj čo stoj! Skočil teda do auta a rútil sa s prvými drobnými vločkami po snehomernú latu do Viedne. Keďže nevedel po nemecky, na kúsok papiera si napísal kostrbatý preklad z internetu: Schneemessstelle late. Doslova to znamenalo: „snehomerné stanovisko lata“.

Ani tam sa otcova požiadavka nestretla s pochopením, a aby ho predavači upokojili, v jednom obchode mu vnútili lopatu s dvojitou rukoväťou a dvadsaťpercentnou zľavou. Otec si tak z Rakúska doniesol lopatu, aj keď netušil, načo mu bude. Zimy už v tom…