Vesmírna návšteva

Keď sa Peťo ráno prebudil a vykukol von z okna, všimol si niečo zvláštne. Jeho pozornosť zaujala malá sivastá guľa, ktorá sa cez noc nalepila na okenný rám. Peťo si však bol istý, že tam včera ešte nebola. Žeby si u neho postavili hniezdo osy? Peťo nebol žiadny bojko, ale od vlaňajšieho leta, keď ho prvý raz v živote uštipla osa, začal byť ostražitý.

Chlapca vytrhol z úvah nenápadný pohyb. Z gule vykukli dve očká, žmurkli na neho a rýchlo sa schovali späť. Peťo trochu zmätene potriasol hlavou. Kým stihol sám seba presvedčiť, že sa mu to muselo len zdať, zbadal, ako na neho z gule máva drobná rúčka s dlhými prstami.

Chlapec za oknom si neveriacky pošúchal oči. Keď výjav nezmizol, opatrne otvoril okno. Načiahol sa po guľu a vzal ju dovnútra. Tíško mu priadla v dlaniach a hoci vonku už začínalo páliť slnko, bola neprirodzene chladná.

Naraz sa z gule ozvalo veselé: „Nazdar!“ Z otvoru v hornej časti gule vykukla guľatá hlava s mimoriadne veľkými očami.

Chlapcovi neočakávaný návštevník takmer vyrazil dych. Nezmohol sa na viac než rozpačité: „Ehhh...“

„Volám sa...“ zaznela spleť podivných zvukov, ktoré Peťo nedokázal zopakovať. „Ale môžeš ma volať Ben. Ako sa voláš a ako sa máš?“ pokračoval tvorček v rozhovore a ani si nevšimol Peťov vystrašený pohľad.

„Som P-P-Peťo,“ vysúkal zo seba nakoniec chlapec. „Čo si zač? Kde si sa tu vzal?“ dodal po chvíli, keď si trochu utriedil myšlienky.

„Priletel som z planéty Grassator 3,“ povedalo to podivné stvorenie.

Tak mimozemšťan, pomyslel si Peťo. Toto mi nikto neuverí!

Mimozemšťan pokračoval: „V rámci školského projektu musím preskúmať život na troch ľubovoľných planétach. Navštívil som planéty Stella Canina a Lapis Niger. Tam som svoju úlohu úspešne dokončil. Ako tretiu som si vybral Zem. A rád…