Nekonečná modrota vĺn sa dotýkala azúrového neba, na ktorom nebolo ani obláčika. Na palube korábu menom Svätá Anna stála vysoká postava. Nebol to nik iný ako sám kapitán Ryšavý vlas, odetý v tmavom kabáte.
Svätá Anna križovala more už desiaty deň. Na tom by nebolo nič zvláštne, ale nikto okrem kapitána netušil, čo je cieľom ich plavby.
„Vyhrnúť plachty,“ nariadil Ryšavý vlas. Piráti ihneď poslúchli jeho rozkaz a na palube zavládol čulý ruch. Kapitán skontroloval kompas a potom priložil k oku ďalekohľad.
„Kapitán! Kapitán!“ Po boku vodcu pirátov sa objavil námorník so skazenými zubami a papagájom na pleci.
„Čo sa stalo, Mrmlavý Bill?“ opýtal sa kapitán bez toho, aby sa naňho pozrel.
„Piráti sú nespokojní, kapitán.“ Bill prešliapol z nohy na nohu. „Chcú vedieť, kam plávame.“
Ryšavý vlas sa krátko odmlčal, potom svižným pohybom skryl ďalekohľad do vrecka a povedal: „Zvolaj všetkých na palubu. Keď chcú vedieť, kam sa plavíme, tak sa to teda dozvedia.“
Čoskoro na palube postávala a posedávala väčšina pirátov. Niektorí mali na sebe pruhované tričká, iní dali prednosť dlhým kabátom a opaskom so zbraňami. Pár z nich si natiahlo cez jedno z očí pásku.
Zakrátko sa k nim pripojil aj Ryšavý vlas a začal: „Moji najvernejší piráti, nastal čas, aby som vám prezradil, prečo sme sa vydali na túto výpravu.“ Kapitán sa lišiacky usmial. „Keď sme naposledy kotvili na pevnine, stretol som v hostinci muža, ktorý mi ponúkol truhlicu zlata.“ Medzi pirátmi to zašumelo príjemným pomyslením na kopu peňazí. „A viete za čo? Za to, že pre neho ulovíme morského ďasa!“
Na palube korábu Svätá Anna zavládlo hrobové ticho. Kapitán zvraštil obočie a pohŕdavo sa pozrel na pirátov. „Azda sa nebojíte ako tie pevninské krysy?“
Mrmlavý Bill opatrne prehovoril: „Pirát sa snaží morskému ďasovi za každú cenu vyhnúť,…