Daniel v jame levovej

Kedysi dávno sa v Babylone stal kráľom Dareios. Okolo seba mal dvor plný múdrych a mocných mužov, ktorí by sa mu radi votreli do priazne. On si však najviac obľúbil skromného Daniela. Bol šikovný, láskavý, mal dobré srdce a navyše vedel niečo zvláštne. Dokázal vykladať význam snov a veštiť z nich, čo sa stane!

Raz sa kráľ Danielovi zveril: „Daniel, si takým dobrým človekom, že som sa rozhodol urobiť z teba hlavného správcu kráľovstva. Nikomu neverím viac ako tebe.“

Ten kráľovu vôľu pokorne prijal a na túto dôležitú úlohu sa svedomito pripravoval. Lenže dvoranom to veľmi nevoňalo.

„Čo je to za nápad, aby sa stal správcom Daniel? Veď je to úplne obyčajný človek. Prišiel sem ktovie odkiaľ a teraz by nám mal rozkazovať? To je ale nespravodlivosť. Musíme s tým niečo urobiť,“ sťažovali sa a tajne kuli plány, ako Daniela očierniť.

„Už viem!“ povedal ten najpodlejší z nich. „Daniel sa predsa každý deň modlí a je svojmu Bohu verný.“

„Zariadime u kráľa zákaz modlenia a postavíme ich tak proti sebe,“ zaumienili si tí darebáci a hneď bežali za kráľom.

„Vážený pane, povráva sa, že si ťa ľudia dosť nevážia. Vzývajú bohov, hrdinov a kadekoho iného, ​​ale ty v ich modlitbách nemáš žiadne miesto,“ balamutili ho.

„To sa mi vôbec nepáči,“ mračil sa kráľ a premýšľal, čo s tým.

Sprisahanci to hneď využili: „Čo keby si dal vyhlásiť mesačný zákaz modlenia ku komukoľvek inému, ako si ty? Tak by sa ukázala vernosť ľudí,“ navrhli mu.

„To je skvelý nápad. Odo dneška sa všetci v kráľovstve smú celý mesiac modliť len ku mne a k nikomu inému. Toho, kto nariadenie poruší, hodíme do jamy levom!“ radoval sa kráľ, netušiac, čo sa bude diať.

Daniela ten zákaz rozľútostil. Nechcel byť neposlušný voči kráľovi, ale jeho…