Tulák, Čert a mravce

Pred búdou sa váľal obrovský huňatý pes a užíval si prvé teplé slnečné lúče. Čoskoro bude jar, tešil sa Čert. Tak sa totiž tento chlpáč volal.

Z pokojného polospánku ho však naraz vytrhol divoký rev. Prichádzal odniekiaľ z cesty. Čert neváhal, vyskočil na nohy a vystrelil za hlukom. Čo ak sa niekto dostal do problémov?

Keď dorazil na miesto, na svoje prekvapenie tam našiel len malého ryšavého kocúrika. Jeho zelené oči ukrivdene hľadeli smerom k plotu, ňufák mal opuchnutý a zúrivo si olizoval labku.

„Tulák, čo sa tu deje? Začul som odtiaľto strašný rev,“ zadýchane zo seba vychrlil veľký pes.

„Tamtá kôpka ma pohrýzla,“ fňuklo mača a uprelo ublížený pohľad smerom k ohrade.

Čert obrátil zrak k plotu a zasmial sa: „Ty si strkal nos do mraveniska?“

„Čo je mravenisko?“ zamrmlal si Tulák takmer nepočuteľne popod fúzy.

„Poď so mnou, schladíš si ňufák v potoku a ja ti po ceste všetko poviem.“

Tulák poslušne cupkal za veľkým kamarátom. A ten mu začal vysvetľovať: „Vidíš tuto na ceste toho maličkého tvora, čo za sebou ťahá ihličie? To je mravec. A tú ihličku si nesie na stavbu svojho domčeka, teda mraveniska.“

„Jednu ihličku? To je predsa nič,“ čudoval sa Tulák.

„Mravce sú pracovité. Celý deň pridávajú ihličku k ihličke, vetvičku k vetvičke a lístok k lístku, až im pod nôžkami vyrastie taký kopček, ako si im dnes zo zvedavosti zašliapol,“ zachechtal sa čierny pes. „V takom mravenisku je sieť komôrok a tunelov, v ktorých žije celá mravčia kolónia. Niet divu, že ťa tak privítali. Veď si im zbúral strop a zasypal chodby!“

„Zato ma nemuseli hneď hrýzť!“ blyskol zelenými očami Tulák.

„Čo by si urobil ty, keby ti niekto prišiel zničiť pelech?“ odpovedal Čert otázkou.

Tulák sa zamyslel. „Vystrčil by som pazúry, skočil…