Neobyčajná pretekárka

Lucka si poriadne pritiahla gumičky na obidvoch vrkočoch. Rozhliadla sa okolo seba. Po oboch stranách videla plno detí, pripravených na štart. Preteky sa začnú každú chvíľu.

Všetci detskí pretekári kontrolovali svoje prilby, oblečenie, bicykle a reťaze. Diváci, hlavne mamy a otcovia, sa usmievali, mávali a fotili malých športovcov. Rozhodcovia pokrikovali posledné pokyny.

Lucke sa zdalo, že sa na ňu upierajú všetky oči. Nič si však z toho nerobila. Dôkladne si pripla prilbu, založila slnečné okuliare a na ruky natiahla rukavice.

Vtom zaznel výstrel zo štartovacej pištole. Všetci okamžite vyrazili čo najrýchlejšie vpred. Trať nebola krátka. Viedla cez celé mesto a dokonca ešte trochu ďalej, až k poliam. Na každého pretekára čakali dve kolá – spolu deväť kilometrov.

Keď prešli prvé tri ulice, pred Luckou uháňali už traja chlapci a teraz ju predbehli ďalšie dve deti. Ale ona rozkrúcala kolesá najrýchlejšie ako vedela. Letela ako víchor a tento pocit sa jej páčil. Boli to však jej prvé preteky a netušila, ako to celé dopadne. Hoci sa veľmi snažila, predstihovali ju ďalší a ďalší súťažiaci.

„Och joj, veď skončím posledná!“ obávala sa. Práve ukončila prvé kolo a letela čo najrýchlejšie na obrátke do ďalšieho.

Diváci okolo trate povzbudzovali pretekárov. Boli ešte len tesne za mestom, keď zrazu začula, že sa k nej odzadu približuje ten najrýchlejší z nich. Mal skvelý bicykel, žltý pretekársky dres a už teraz vyzeral ako víťaz.

„Tak to je hanba, predbehne ma o celý okruh!“ chytala sa za hlavu nešťastná Lucka. V tej chvíli sa jej prederavila jedna pneumatika. Takmer sa celá rozpleštila na zemi. Najrýchlejší pretekár okolo nej prefičal ako blesk.

Potom si však všimol, čo sa stalo. Spomalil a vrátil sa k nej. „Pomôžem ti?“ opýtal sa a obzeral si Luckinu pneumatiku.

„Mám defekt!“ hlesla…