Teo a Tma

Teo často premýšľal nad jednou vecou: kam sa podela tma, keď rozsvietil svetlo v izbe?

Rozhodol sa teda prísť tomu na koreň. Raz večer hneď po kúpeli schmatol uterák, omotal ho okolo seba, potom rýchlo vbehol do izby a vkĺzol pod posteľ. Čoskoro začul mamine kroky na chodbe a šťuk, svetlo v miestnosti sa rozsvietilo.

Ale žiadna tma sa k nemu nepridala.

Nasledujúci večer sa Teo zvalil na posteľ a cez hlavu si natiahol perinu. Keď sa zase rozsvietilo svetlo, vzrušením sa mu zatajil dych: niečo sa mu pod perinou šuchlo o prsty na nohách... ale bola to len Tyrana, jeho plyšový zelený dinosaurus.

Nastávajúci večer pre zmenu vyskúšal svoj šatník. Ale vo vnútri už bola tma dostatočne veľká a Teo pochyboval, že by sa tam nejaká ďalšia tma ešte dokázala napchať. Keď sa však krčil pod visiacim oblečením, aj tak pre istotu vtiahol brucho, aby jej urobil trochu miesta, veď čo keby predsa...

Šťuk.

Nič.

So sklamaným povzdychom vyliezol zo šatníka a vopchal nohy do papúč.

„Au!“ zakvičal odrazu tenký hlások niekde nablízku, až Teo nadskočil a dopadol späť medzi oblečenie.

„Aaau!“ vzdychol Teo ubolene a pošúchal si hlavu. „Čo to bolo?“

„Prosím, psst,“ znela odpoveď. „Nerob taký hluk, inak nás objaví!“

Teo sa skúmavo rozhliadol okolo seba, no nič nevidel. „Čo tým myslíš, že nás objaví? Čo nás má objaviť?“

„Svetlo,“ odvetil ten tenký hlások, chvejúci sa strachom. „Je fakt veľké a prenasleduje ma!“

„Ty si Tma?“ spýtal sa Teo nadšene a nakukol do jednej z papúč.

Tma namiesto odpovede len ustrašene zakňučala.

V snahe upokojiť ju Teo riekol: „Prosím, neboj sa. Vieš sa túliť? Môžeš si požičať Tyranu, môjho dinosaura, ak ti to pomôže. Ja som sa k nej túlil vždy, keď som sa kedysi…