Zima už odchádzala a jar preberala vládu. Škriatok Brmbolec sa prebudil vo svojej machovej
Obliekol si svoju zelenú vestu, schmatol špicatú čiapočku a vybral sa na obvyklú rannú
„Ale kde sú jarné kvietky? Ako to, že na mňa nevykukujú snežienky? Prečo tu ešte nevidím bleduľky a
„To ja neviem,“ odpovedal mu ďateľ, ktorý začul jeho otázku. „Ktovie, či to náhodou nesúvisí s tým prameňom. Včera sa o ňom rozprávali hádam všetky zvieratká v lese.“
„S naším prameňom? Tým, čo tečie do potôčika a napája lúku?“ opýtal sa škriatok.
„Presne tak. Asi sa s ním niečo stalo,“ odvetil
Brmbolec mu poďakoval, rozlúčil sa a zamieril k potôčiku. Len čo k nemu dorazil, zistil, že v ňom voda
„Čo sa to stalo?“ nechápal. Bez prameňa nebude na lúke voda a bez vody nebude život. Nebudú kvietky a zvieratká budú trpieť smädom. Hotová
Rozhodol sa vyhľadať starého vodného škriatka Pramienka, svojho kamaráta. Ten by mu túto záhadu mohol objasniť. Vydal sa teda do jeho neďalekej jaskyne.
„Pramienok, si tu?“ zavolal
„Kto ma zháňa?“ ozval sa z hlbín jaskyne slabý has.
„To som ja, Brmbolec. Vonku už pomaly nastáva jar, ale lúka je prázdna. Kvety nekvitnú. Potôčik skoro netečie. Čo sa stalo?“
Starý škriatok vyliezol zo svojho úkrytu. Vyzeral
„Mohol by som nejako pomôcť?“ ponúkol sa Brmbolec.
Pramienok mu vysvetlil, že prameň blokuje ťažký balvan. Ten sa uvoľnil z veľkej skaly a vode zatarasil cestu. Brmbolec neváhal a hneď vyrazil na
Readmio je aplikácia plná detských rozprávok oživených zvukmi, ktoré reagujú na váš hlas. Fúra rozprávok je zadarmo, nové pridávame každý týždeň.
