Škola magického bubna 5: Slávnosť štyroch živlov

Kdesi ďaleko, v srdci amazonského pralesa sa nachádza škola magického bubna. Na tomto zvláštnom mieste deti zvedavo objavujú kúzla prírody. Každý deň sa učia načúvať vetru, rozumieť reči stromov, chrániť vodu a rozdúchavať plamene odvahy vo svojich srdciach.

Školu vedie múdry a vľúdny učiteľ menom Pajé Iru, ktorý nosí čarovný bubon Tupã. Ten bol pomenovaný podľa mocného ducha bleskov, stvoriteľa všetkého živého. Práve jeho dunivý zvuk chráni školu a spája s prírodou všetkých, čo ho chcú a vedia počúvať.

Žiaci už vo svojej škole zažili množstvo dobrodružstiev. Mužík Curupira ich naučil chrániť les, delfín Boto ich zoznámil s tajomstvami vody, stretli sa aj s duchom vetra Anhangom a strážcom ohňa Boitatom. Teraz ich však čakalo niečo ešte väčšie.

V škole sa totiž pripravovalo výnimočné podujatie s názvom slávnosť štyroch živlov. A svoju účasť prisľúbil sám veľký Tupã.

Slnko pomaly klesalo za koruny stromov a celý prales sa zahalil do zlatistého svetla. Deti stáli v kruhu okolo čarovného bubna a s napätím čakali. Vo vzduchu bolo cítiť jemné šumenie vetra, zo zeme stúpalo teplé ticho a voda v neďalekej rieke šepotala tajomné piesne.

Náhle bubon sám od seba zadunel. Raz. Dvakrát. Trikrát. Každé zadunenie bolo silnejšie ako to predchádzajúce. Obloha sa rozžiarila oslnivým svetlom a pred deťmi sa zjavil mocný duch hromov, bleskov a života. Jeho tvár bola pokojná ako hladina jazera, ale v očiach sa mu zračila sila búrky.

„Vitajte, ochrancovia prírody,“ prehovoril hlasom, ktorý znel ako spev vetra a dunenie zeme zároveň. Bol trochu strašidelný, tak ako skutočné búrky v džungli. Menšie deti vrátane Malú sa triasli od strachu. Učiteľ ich však láskavo povzbudil.

„Je v poriadku, že sa bojíš, Malú. Tak je to správne. Pred silami prírody musíme mať rešpekt. Keby sme sa nebáli búrky, vody alebo ohňa, ľahko…