Malí superhrdinovia 3. časť – Dobrodružstvo pri smetiakoch

Na malom múriku pred vchodom do činžiaka sedela hrdzavá mačka a trpezlivo čakala. Keby ste videli jej šibalský pohľad, povedali by ste si, že len rozmýšľa, akú neplechu vystrojí.

Tá mačka sa volala Ryška a bývala so svojou majiteľkou, pani Martuškou, o dva vchody ďalej. Ich byt bol rovno na prízemí. Stačilo, aby Ryška vyliezla na okenný parapet, nástojčivo zamňaukala a pani Martuška ju vypustila von. Mačka sa tak túlala po sídlisku, kedy sa jej zachcelo. Poznala každý kút, každý múrik a každého suseda, ľudského či zvieracieho. Z dlhej chvíle komentovala dianie okolo seba a neváhala kohokoľvek počastovať nejakou uštipačnou poznámkou.

„Sedí kocúr v okne, všetkého sa zľakne! Straky-mraky ukradnú aj traky!“ Na Uška zas škodoradostne pokrikovala: „Uško-lenivé bruško!“ A keď sa k nej psík zlostne rozbehol, šibko vyskočila na múrik, kam nedosiahol. Odtiaľ sa naňho škľabila. „S takým brušiskom ku mne nevyskočíš, ani keby si sa snažil celý deň!“ zapárala. Bolo skrátka jasné, že Uško a Ryška sa nemajú v láske.

Ale dnes to bolo celkom inak. Ryška pred hodinou zbadala veselé dievčatko, ako poskakuje po chodníku. Beky sa chystala navštíviť Viktorka s Uškom. Mačka dobre vedela, že je iba otázkou času, kedy spoločne vybehnú von. Usadila sa na múrik a čakala.

Len čo Uško vybehol z otvorených dverí a zbadal ryšavý kožuch, začal zlovestne vrčať.

„A ty tu čo chceš?! Zas na mňa striehneš?“

„Veď nebuď taký zlostný,“ ohradila sa mačka a šibla chvostom. „Náhodou, dnes som ti prišla niečo povedať. Vážne!“

„Neverím ti ani jedno mňauknutie,“ trval na svojom Uško.

Viktorko s Beky sa pri hrách dobre zabávali a stratili sa v tráve. Dnes mali v pláne skúmať veľké mravenisko, ktoré vyrástlo medzi kríkmi. Chlapec mal Uška stále na dohľad – vedel, že psík k nemu každú chvíľu verne pribehne.

…