Šerosvet 6. časť: Dramatické finále

Matej sa s úžasom díval, ako obrovská ruka Lily, huňatej čiernej príšerky, prináša hovoriace, prskajúce auto s ich nepriateľmi. Tento svet bol plný prekvapení.

„Vidíš tú debnu vzadu na korbe?“ zašepkal Jonas alchymistovi. „To je ona!“

„Výborne!“ odpovedal Somnius. „Lily, keď tu budú, pusť ich. Pokúsime sa s nimi nejako dohodnúť. Najväčším problémom je tá nočná mora. Možno ani nevedia, že sa im prehrýzla z obalu. Matej, ty buď pripravený. Len čo by sa nočná mora objavila, nad ničím nepremýšľaj a vypi portálový elixír. Je to jasné?“

Matej ohromene prikývol.

Somniov hlas znel zrazu jemne a skoro láskyplne. „Nerobím si žarty, Matej... Nočná mora môže byť mimoriadne nebezpečná. A netušíme, čo by mohla urobiť tebe. Proste žiadne hrdinstvo, áno?“ Hlas mu opäť stvrdol a pokračoval veliteľsky: „Cukrkandl! Viem, že máš z minulosti nedoriešený problém s tým ich bojovým autom, s tým Trenckom.“

„Ja s pánom Trencľom problém nemám, to on má problém so mnou!“ ohradil sa Cukrkandl.

„Áno, presne o tom hovorím,“ zasyčal Somnius. „Nechaj hovoriť mňa. Žiadne provokácie... prosím!“

Lilyina ruka sa medzitým zmrštila natoľko, až sa Trenckov zadný nárazník ocitol len pár metrov od Matejovej hlavy. Potom niekoľkokrát šklbla ramenom tam a späť, auto sa rozkmitalo a cez bočnice z neho na zem popadali poslušníci. Matej ich napočítal plus-mínus dvanásť a naozaj boli rôzne veľkí. Najmenší boli asi jeho veľkosti, zato ten najväčší – asi veliteľ – meral takmer dva a pol metra.

Zbierali sa zo zeme, oprašovali si uniformy a obzerali sa naokolo v snahe zistiť, čo sa to s nimi stalo. Vôbec však nevyzerali neisto alebo zmätene. Naopak, v hranatých tvárach mali zvláštnu kombináciu hnevu a nenávisti, ktorú Matej vídal v tvári pani učiteľky matematiky zakaždým, keď niekto v triede krátil zlomok cez plus.

Tesne po nich sa k zemi…