Deti prišli ráno ku škole a ostali stáť s otvorenými ústami – hneď vedľa hlavného vchodu sa vynímala gigantická kovová vec. Vyzerala ako obrovský fén.
„Cisterna s vodou? Čo tu robí cisterna? Prasklo vari potrubie?“ dumal znepokojene Paľko. „Ako budeme splachovať záchod? To nie, to nie!“ Ale desil sa úplne zbytočne.
Paťo v tom mal jasno. „To nie je žiadna cisterna, to je predsa motor z lietadla.“
„A čí by asi tak bol, ty mudrlant? V školskom poriadku sa píše, že si sem nemáme nosiť hračky ani elektroniku, tak kto by sem ťahal motor, navyše taký veľký?“ ozval sa ktosi.
„Čí asi, školníkov, školník tu stále niečo opravuje. Ale načo by bol školníkovi motor z lietadla?“ premýšľal Paťo nahlas.
„Ukážte,“ skočil do toho Paľko, „keby sa to obrátilo, bol by z toho dobrý rošt na párky.“
„Už to mám!!!“ zakričal Laci. To bol ten, čo mal pod bundou obľúbenú mikinu s nákresom fotosyntézy a na krku koráliky s príveskom Alberta Einsteina. „Nemohol by to byť trójsky kôň? Čo ak je niekto vo vnútri? Čo ak je to pasca? Pasca! Čo ak nám chcú vyhlásiť vojnu?“ vychrlil zo seba a na chvíľu sa priblížil k bezpečnostnej páske natiahnutej dookola, aby na tú vec zaklopal. „Haló? Je niekto dnu?“
Neozýval sa nikto, len Paľko híkal od smiechu, až sa skoro pocikal. „Kto by tam mal akože byť? Napríklad by sem prišla tá pani, no, tá s tými okuliarmi, čo bola naposledy v triede na inšpekcii a sedela vzadu, nie? Akože tajne. A schovala by sa do motora?“
Starší žiak Filip stál bokom, počúval kamarátov a tváril sa veľmi dôležito. Tajomnú vec totiž poznal a rozhodol sa, že to ostatným prezradí: „To je predsa snežné delo. Viete, čo je snežné delo, nie? Dokáže to vyprodukovať tony…