Šerosvet 2. časť: Zúrivá kniha

Kráčali takmer neviditeľným chodníkom medzi hmlistými vírmi, z ktorých len tu a tam vykukovali podivne sfarbené tvary. Matej bol obyčajný chlapec, ktorý sa z ničoho nič ocitol v Šerosvete – vo svete medzi bdením a snom. Pred ním kráčal vznešený alchymista Somnius.

Matej sa držal Somniovi v pätách a dával veľký pozor, aby nestratil alchymistov chrbát z dohľadu. Pár metrov za ním poskakovala Lily, ktorá svojou prchavou rukou zavše odtrhla chumáč hmly a hodila ho po ostatných. Keď však prvá hmlistá guľa priletela k Matejovmu chrbtu, s tlmeným plop! sa rozplynula do neznáma.

Somnius bol na tom horšie. Žiadnym podobným kúzlom totiž chránený nebol a nadskočil zakaždým, keď mu Lily trafila do zátylku. Predstieral však, že sa nič nedeje. Kráčal svižným krokom priamo za nosom, niečo si mrmlal popod fúzy a lem jeho plášťa pri dotyku s hmlistými vírmi jemne iskril. K Matejovi doliehali len útržky alchymistovho bručania:

„… bude to bolieť… tie jej zuby… no, hrubou silou… asi zlý nápad…“

Chlapec tomu vôbec nerozumel a rozhodol sa, že si radšej nebude nič domýšľať. Navyše mal svojich starostí dosť. Na chrbát sa mu totiž zavesil Tieň, ktorý sa márne pokúšal byť nenápadný. Vždy keď sa za ním Matej obzrel, predstieral, že tam nie je, a to tak naivne a hlúpo, že by sa chlapec azda aj rozosmial – keby situácia nebola taká bezvýchodisková.

Cesta netrvala viac ako pár minút, keď sa farebná hmla na okamih rozostúpila a pred skupinkou sa objavili drevené dvere. Zasadené boli v ráme, ako je to bežné, len steny okolo nich chýbali. Somnius vylovil z vrecka obrovský zväzok kľúčov a začal hľadať ten správny.

Matej si striedavo šúchal oči a premýšľal, či sa alchymistu neopýta, načo je to dobré a prečo jednoducho neprejdú okolo. Lenže vtom od prekvapenia takmer onemel:…