Malí superhrdinovia 6. časť – Čarovná lampa

Viktorko, Beky a ich verný kamarát Uško sa nemohli dočkať konca týždňa. Práve vtedy sa mal v banke konať deň otvorených dverí, určený najmä deťom. Viktorova mamička im sľúbila, že sa tam dozvedia mnoho zaujímavých vecí.

Keď sa v to ráno Viktorko obliekal a chystal, všimol si na stole malý balíček. „Pre Viktorka,“ stálo na ňom.

„Uško, pozri,“ začudoval sa chlapec. „Ja predsa nemám žiaden sviatok.“ Psík zvedavo naklonil hlavu. Čo to má znamenať?

Viktor balíček chvatne rozbalil. Vnútri bolo niekoľko fixiek a čistý papier. Jednou z nich skúsil niečo napísať, ale zdalo sa, že nepíše.

„Asi sú vyschnuté,“ poznamenal sklamane a skrivil ústa.

Uško ho však hneď poopravil. „Haf! Haf! Tajomstvo!“

„Čo vravíš?“ Chlapec sa snažil pochopiť, čo má jeho pes na mysli. „Tajná správa? Myslíš, že na tom papieri je niečo napísané?“

Uško súhlasne zaštekal. To je ale múdry psík!

Viktorko sa rozhodol, že balíček vezme so sebou, aby sa poradil s Beky. Vložil si teda fixky a papier do batôžka a pobrali sa von. Len čo sa stretli s kamarátkou, vzrušene jej rozprával o záhadnom balíčku. Beky si predmety cestou prezerala, ale ani ona na nič neprišla.

Myšlienka na tajomný papier im rýchlo vyšumela z hlavy. Pred bankou bolo rušno. Zhromažďovalo sa tam množstvo ľudí, najmä rodičov s deťmi. Malí školáci sa nadšene obzerali, prezerali si plagáty s bankovkami, ktoré Viktor a Beky už poznali. Chlapec zamával mamičke, ktorá stála pri vchode a rozdávala letáky s informáciami o banke.

„Vitajte, deti! Dnes vám ukážeme, ako funguje banka,“ privítala ich Viktorova mamka s úsmevom. „A možno dokonca uvidíte aj kúzlo!“

Hlúčik detí sa začal zbiehať okolo nej. „Vedel by mi niekto z vás povedať, prečo vlastne existujú banky?“

Dievčatko s mašľou vo vlasoch sa nesmelo ozvalo ako prvé: „Preto, aby…