Tento dávny príbeh sa začal v jednom kráľovskom meste v starovekej Európe. Tamojší kráľ mal dcéru menom Rea Silvia. Osud jej však neprial, aby žila životom princeznej. Jej ziskuchtivý strýko totiž otca z trónu zvrhol a sám sa ustanovil za kráľa. A pretože si prial, aby kráľovstvo po jeho smrti pripadlo len jeho vlastným synom, musel nejako zariadiť, aby Rea Silvia sama žiadneho syna nemala.
Rozhodol sa preto, že ju zasvätí bohyni Veste. Všetky ženy, služobníčky Vesty, totiž žili spoločne v chráme a mali zakázané mať deti. A tak sa aj Rea Silvia stala vestálkou. Strážila a udržiavala posvätný oheň v chráme bohyne a žila cudným životom s ostatnými vestálkami.
Čas plynul, ale Rea sa so svojím osudom nemohla zmieriť. Život v chráme ju nenapĺňal. Po nejakom čase sa zamilovala do boha vojny Marsa a napriek prísnemu zákazu sa s ním začala stýkať. Netrvalo dlho a Rea otehotnela. O niekoľko mesiacov porodila dvoch zdravých chlapčekov. Dvojičky pomenovala Romulus a Remus a dúfala v šťastný a dlhý spoločný život.
Lenže ako to už v starých príbehoch býva, osud im životy trochu zamotal. O deťoch sa totiž dozvedel aj ženin strýko. Veľmi sa rozhneval a prikázal, aby boli dvojčatá okamžite hodené do rieky. A pretože to bol mocný a obávaný kráľ, jeho príkaz musel byť ihneď vykonaný.
Sluhovia, ktorí ho mali splniť, však nedokázali novorodencom ublížiť. No kráľa sa veľmi báli, a tak vymysleli lesť. Vložili dvojčatá do vystlaného prúteného koša, ktorý pustili po prúde rieky. Príkaz tak splnili, ale stále mali nádej, že sa deti nejakým zázrakom zachránia.
Rozvodnená rieka unášala dvojčatá ohromnou rýchlosťou kamsi ďaleko. Vlny sa vzdúvali a pohadzovali košom zo strany na stranu. V jednej chvíli to už vyzeralo, že sa kôš prevrhne!
Vtedy však zasiahli bohovia. Pretože…
