O vranách a kobre

Neďaleko veľkého mesta bol hustý les, v ktorom žili dve vrany. Bol to najnovší manželský párik tohto lesa. Zaľúbene si poletovali a krákali, a keďže sa už blížilo obdobie hniezdenia, začali si hľadať spoločný domov pre svoju novú rodinku.

Na okraji lesa objavili krásny, košatý a vysokánsky strom. Obom sa hneď zapáčil, a tak sa rozhodli, že práve v jeho korune si urobia hniezdo. S jeho stavbou neotáľali, čochvíľa už lietali sem a tam po okolí a znášali vhodný materiál na pekné a pevné hniezdo. Raz našli konáriky, potom zase akési korienky, až napokon po niekoľkých dňoch bolo ich dielo hotové.

Zatiaľ čo vrania manželka sedela na vajíčkach, jej manžel sa o ňu vzorne staral a nosil jej do hniezda všakovaké pochúťky. No keď jedného dňa letel späť domov, všimol si, že dole v dutine stromu, na ktorom si len nedávno postavili hniezdo, si našla útočisko aj nebezpečná čierna kobra.

Obaja sa poriadne vyľakali, lebo dobre vedeli, že ten obrovský had môže kedykoľvek vyliezť až k ich hniezdu, v ktorom sa už čoskoro vyliahnu ich bezbranné mláďatká. Na tých by si kobra dozaista s radosťou pochutnala.

Vrany premohol pocit bezradnosti, pretože uchrániť hniezdo pred takou hrozbou nebolo v ich silách. Zakrátko im však napadlo, že sa poradia s múdrym šakalom, ktorý žil nablízku.

Vraní manžel sa teda vybral hľadať šakaliu svorku. Chvíľu blúdil po lese, no potom začul šakalí štekot a vybral sa za ním. Len čo svorku našiel, všetko múdremu šakalovi vyrozprával a požiadal ho, aby mu poradil, ako majú vyriešiť problém s hrozivou kobrou.

„Priateľu, neviem si taký život ani len predstaviť. Deň čo deň budeme žiť v obavách. Poraď, prosím, ako môžeme naše mláďatá ochrániť, aby ich ten obrovský had nezjedol?“ opýtala sa vrana.

„Netreba sa nikdy vzdávať. Aj tí najmocnejší nepriatelia…