Legenda o ryži

Kedysi dávno sa na území dnešnej Indie rozprestierali obrovské polia plné ryže, podobne ako v súčasnosti. No v tých časoch by ste na poliach nezazreli žiadneho roľníka, ktorý by ťažko pracoval a zberal úrodu. Iba vietor vždy vytváral pozoruhodné vlny, keď fúkal tesne ponad ryžové klasy.

Vtedy totiž ryža nevyzerala tak, ako ju poznáme dnes. Zrná ryže boli omnoho väčšie. Ba dokonca boli také veľké, že sa človek dokázal nasýtiť len z jediného zrna. A tak i napriek tomu, že už v tej dobe žilo v Indii veľmi veľa ľudí, nikto nemusel hladovať. Ľudia sa mali dobre a žili spokojným životom.

Navyše, roľníci nemuseli na ryžových poliach tvrdo pracovať, pretože mali jednu veľkú výhodu – ryžové zrná nebolo treba zbierať. Keď dozreli, samy od seba sa oddelili od rastliny a začali sa kotúľať priamo do stodôl. A to bolo dôvodom, prečo roľníci stavali svoje stodoly na ryžu zakaždým bezprostredne pri poliach. Pre ryžu tak bolo jednoduchšie dogúľať sa rovno do ich skladov.

Ale potom nadišiel jeden rok, ktorý bol vskutku výnimočný. Úroda bola nevídane obrovská. Rastliny dosahovali mimoriadnu veľkosť a aj ryžové zrná boli tak nezvyčajne veľké, že väčšie ešte nikdy nikto nevidel. Steblá sa doslova prehýbali pod tou neuveriteľnou váhou.

Roľníci si veľmi dobre uvedomovali, že ich stodoly budú príliš malé na to, aby sa do nich zmestila všetka tá úroda. Veď už predtým ich sklady priam praskali vo švíkoch. A tak sa rýchlo pustili do práce a začali svoje stodoly zväčšovať. Vedeli, že dobrá úroda nie je samozrejmosťou, preto chceli uskladniť každé jedno zrno, aby si vytvorili zásoby aj na horšie roky.

Všetci pracovali dňom i nocou. Roľníkom pomáhali ostatní členovia rodiny a na pomoc im prišli aj kováči, tesári a iní remeselníci z celého okolia. A hoci neúnavne pracovali, čo im sily…