Charles Perrault
Popoluška
V jednej z najznámejších klasických rozprávok sa dozvieme o skromnej Popoluške, ktorá znáša bezcitné správanie svojej macochy a nevlastných sestier. Vďaka pomoci kúzelnej víly sa však nakoniec dočká šťastného konca.
Žila raz v zámku jedna kráľovská rodina – kráľ, kráľovná a ich syn, korunný princ. Princ mal dobré srdce a záležalo mu na jeho poddaných. Každý deň si našiel čas, aby prehodil zopár slov s dvorným záhradníkom, kuchárom alebo so služobníctvom. Preto ho mali všetci radi a zároveň sa ľuďom v kráľovstve dobre
Princ však už dosiahol dospelosť a nastal najvyšší čas, aby sa oženil, ale on nie a nie nájsť si nevestu. Pochopiteľne, kráľ s kráľovnou z toho mali hlavy v smútku. Núkali mu za nevestu jednu princeznú za druhou, lenže princovi sa nijaká nepáčila.
„Drahý synku, na zajtra sme pozvali na návštevu spanilú princeznú z Východného kráľovstva,“ prezradili mu. „Uvidíš, azda sa ti zapáči.“ A tak dali pripraviť honosnú hostinu so všetkým, čo hrdlo ráči.
Keď svitol druhý deň, pred kráľovským zámkom zastavil koč, z ktorého sa ozval veselý smiech, sťaby odtiaľ znelo cinkanie
Princovi však neušli smutné výrazy na tvárach záhradníka, ktorému pošliapala hriadky, a kuchára, ktorého jedlom sa tak plytvalo. Nuž pošepol matke: „Mama, toto veruže nie je princezná pre mňa.“ A bolo po nádejnej
„Milovaný synku,“ prihovorila sa princovi na druhý deň kráľovná, „dnes sme pozvali na večeru princeznú zo Západného kráľovstva. Možnože táto sa ti bude väčšmi páčiť.“
Keď na krajinu padol večer, na okná komnát začal bubnovať hustý