Potkaniar z Hamelnu

V meste Hameln sa usadili krysy. Nikto nevedel, odkiaľ sa tam vzali, ale už za krátky čas dokázali napáchať mnoho škôd. Zamorili studne s pitnou vodou a zožrali zásoby obilia. Napadli sklady s tovarom miestnych kupcov a nasťahovali sa ľuďom do domov.

Obyvatelia kedysi prekvitajúceho mesta nemali odrazu čo jesť a piť, a keď sa informácia rozšírila po okolí, nikto do Hamelnu nechcel chodiť. Čo keby mu krysy vliezli do voza a on by si ich priviezol domov? Cestujúci, predajcovia aj kupci sa mestu vyhýbali oblúkom. Obchody upadali a miestni si zúfali. Mestom sa šírili choroby, bieda a beznádej.

Richtár Hamelnu, kedysi vážený muž, si s krysami vôbec nevedel rady. Obyvatelia mesta za ním denne chodili. Zo začiatku prosili, aby ich krýs zbavil. Potom žiadali. Nakoniec sa vyhrážali. A dnes sa zhromaždili pred radnicou a nazlostene mávali palicami pod oknami. Naháňali hrôzu.

Richtár odstúpil od okna, povzdychol si a oprel si čelo o stenu. Pomedzi nohy mu prebehla krysa. Čo len má robiť?

Odo dverí sa ozval hlas sekretára Felixa: „Pán richtár, chce s vami hovoriť nejaký človek. Nie je tunajší a tvrdí, že by vám mohol pomôcť.”

Richtár nadskočil, pretože ho vôbec nepočul vojsť dovnútra. Spamätal sa však, pozbieral posledné zvyšky síl, dôstojne sa narovnal a odpovedal:

„Dobre, prijmem ho. Nech príde hneď.”

Neznámy hosť vstúpil a pozdravil: „Buďte zdravý, pán richtár...“

Ten tichý, snový hlas patril najpodivnejšiemu mužovi, akého kedy richtár videl. Nebol ani mladý, ani starý. Malý, chudý, jedno oko mal modré, druhé hnedé. Prešedivené vlasy mal strapaté ako vtáčie hniezdo a tvár hladkú ako dieťa. Jeho roztrhané oblečenie hralo všetkými farbami a topánky mali špičku stočenú pekne nahor. V ruke držal flautu.

„Počul som, že tu máte problém, s ktorým by som vám vedel pomôcť…“ pokračoval bez…